Ak by som mal zaloviť v pamäti a počítať, koľko automobiliek dodnes používa rovnaký systém označovania svojich modelov, určite ich nebude veľa. Na európskej pôde mi napadá asi len Peugeot s trojmiestnymi číslami s nulou uprostred a práve spomínané BMW, ktoré sa identickej nomenklatúry drží už 50 rokov. Aj keď ďalšie modely nasledovali po päťke o niečo neskôr, práve generácia E12 položila základný kameň delenia do tried, presnejšie povedané radov. A od tohto systému BMW zatiaľ neupustilo.
Zdvihový objem a príslušnosť k radu
Predchodcom BMW radu 5 s interným označením E12 bola takzvaná Neue Klasse, teda Nová trieda, s ktorou sa Mníchov vyhrabal z veľkej krízy. Firme reálne hrozil zánik alebo mohla skončiť vo vlastníctve konkurenčného Mercedesu. Nestalo sa tak a dnes sú to spolu s Audi najväčší súperi na poli prémiových áut, teda aspoň u nás v Európe.
Zatiaľ čo predchodca používal približný zdvihový objem priamo v označení (napríklad BMW 1800 malo štvorvalec s 1,76 l alebo 1,77 l), prvá generácia E12 prišla prvýkrát s trojmiesnym číslom a päťkou na začiatku. Tá signalizovala príslušnosť k vyššej strednej triede a nasledujúce dvojčíslie signalizovalo približný zdvihový objem motora.
Asi vám nemusíme pripomínať, že pravidlo týkajúce sa objemu pohonnej jednotky už dávno neplatí (a mimochodom aj v minulosti sa našli výnimky - napríklad 745i z roku 1980 mala 3.2 R6), dvojčíslie však stále slúži na hrubé odlíšenie motorov v náväznosti na ich výkon.
Vráťme sa ale k prvej päťke generácie E12. Bola predstavená v roku 1972 a jej elegantné štíhle línie v kombinácii s typickými štyrmi okrúhlymi svetlami a vertikálnymi obličkami navrhol talentovaný Paul Bracq, ktorý sa nechal inšpirovať konceptom Garmisch, navrhnutým Marcellom Gandinim zo štúdia Bertone. Uvedené štylistické znaky sprevádzali BMW hlboko do 90. rokov.
Nasledovali ďalšie modely
BMW svoje nové označovanie postupne použilo aj pri predstavení novej trojky s interným kódovým označením E21 v roku 1975, kupé radu 6 (E24) v roku 1976 a nakoniec aj v prípade luxusnej limuzíny BMW radu 7, generácie E23 v roku 1977.
Pretože tu máme ranné 70. roky, na nejakú luxusnú výbavu či pokročilú elektroniku samozrejme ani nemyslite. ABS by ste v európskych autách hľadali v tom čase márne, nakoniec ani v amerických vozidlách nešlo o bežnú vec a klimatizácia sa v ponuke objavila až neskôr, rovnako ako stierače na svetlách. V príplatkovej výbave však nemohlo chýbať napríklad strešné okno, ktoré niektorí motoristi uprednostňovali pred drahou klimatizáciou ešte v 90. rokoch. Vyhrievanie sedadiel? Zabudnite.
V roku 1976 prišiel facelift, ktorý priniesol odlišnú prednú kapotu kopírujúcu v prednej časti tradičné obličky a konštruktéri tiež presunuli hrdlo nádrže zozadu (vedľa poznávacej značky) na pravý zadný blatník. Nádrž bola totiž stále pod dnom kufra.
Diesel nebol k dispozícii
Ponuka motorov bola obmedzená na štvorvalce a šesťvalce. Diesel v tej dobe BMW ešte nepredávalo. Základom bol preto benzínový karburátorový štvorvalec s objemom 1,8 litra s výkonom 66 kW (90 koní). Pohonné jednotky s označením M10 dostali v dvojlitrovej verzii vstrekovanie miesto karburátora a na kufri sa objavil štítok 520i. Na konci kariéry pribudol najnovší dvojliter M20 s remeňovým rozvodom, ktorý BMW použilo vôbec po prvýkrát.
Vrcholom boli motory M30 so zdvihovým objemom 2,5 a 2,8 litra ako 525 a 528, repsektíve 528i. Na európskych trhoch bolo na špičke BMW M535i, M5 vtedy ešte neexistovala. Ale aj tá ponúkala veľmi slušných 160 kW (218 koní) a 310 Nm.
530 MLE a Alpiny
Asi by sme nemali zabudnúť ani na špeciálnu verziu určenú pre Južnú Afriku s označením BMW 530 MLE, ktorá odštartovala pretekárske ambície BMW v triede sedanov. Samozrejme tu bola už aj Alpina, ktorá vyrobila B7 Turbo a neskôr B7S Turbo, najrýchlejší štvordverový sedan na svete. S maximálnym výkonom 243 kW (330 koní) z preplňovaného 3,5-litrového šesťvalca to musela byť na začiatku 80. rokov neuveriteľná raketa.
Dnes už E12 len tak nestretnete
A ako to s BMW E12 vyzerá dnes? V bežnej premávke tento model tak ľahko neuvidíte. V malých počtoch sa občas objaví na zrazoch, ale aj tam je to skôr rarita ako pravidlo. Aj keď ich BMW vyrobilo viac ako 720 tisíc kusov, zachovalo sa ich len veľmi málo. Kto by tak chcel prvú generáciu BMW radu 5, chybu neurobí so žiadnym motorom. Je ich totiž tak málo, že je problém vôbec nájsť skutočne pekné kúsky.