Nad vysokou reaktivitou benzínu sa dnes pri nasadaní do auta veľmi nepozastavujeme a nepremýšľame o nej. Počítame totiž s tým, že automobilky pracujú s nádržami a technológiami na ich výrobu už dosť dlho na to, aby boli bezpečné. Niečo iného je to ale pri zavádzaní noviniek, ako sú napríklad nádrže na vodík. V ich prípade sa asi nájde pomerne dosť pochybovačov, ktorí sa celkom oprávnene pýtajú: „Sú spoľahlivé?“ a „Nehrozí ich výbuch?“
Niečo podobného evidentne zaujímalo aj ľudí z vývojového oddelenia BMW, ich otázka smerujúca k bezpečnosti týchto tlakových zásobníkov však bola o niečo komplexnejšia. Chceli vedieť, či sú vodíkové nádrže dosť bezpečné na to, aby tento typ pohonu mohol slúžiť aj v pancierovaných modeloch.
Samozrejme špecializované firmy či zvláštne automobilové divízie zodpovedné za vývoj a výrobu obrnených modelov o svojej práci príliš často nehovoria. Z pochopiteľných dôvodov. Ich know-how podlieha prísnemu utajeniu, pretože si nikto súdny nedovolí vynášať z firmy informácie, ktoré by mohli potenciálne ohroziť životy vašich dôležitých zákazníkov.
O to viac nás prekvapuje, o aké detaily sa so svetom rozhodlo podeliť BMW. Vďaka ich výnimočnej otvorenosti sme sa dozvedeli, že firma nechala pod svojim najnovším produktom z radu Security – tentokrát navyše vybaveným palivovým článkom, lítium-iónovými batériami a vodíkovými nádržami – vybuchovať ručné granáty.
Pod dohľadom Bundeswehru
Manipulácia a nakladanie s vojenským materiálom pochopiteľne nie je také jednoduché, ako by si mohol niekto myslieť. Podlieha prísnej kontrole a reštrikciám, takže aj preto BMW požiadalo o pomoc nemecký Bundeswehr. Armáda dostala k dispozícii upravený podvozok auta i s nádržami. Tie navyše prekrývala titánová ochranná doska, ktorá je podľa všetkého v štandardnej výbave najnovších modelov Security.
Skúšky prebehli podľa BMW v tajnom testovacom zariadení, pod dohľadom a aj keď nepoznáme všetky detaily, výsledky sú pôsobivé. Automobilka tvrdí, že ich nádrže prežili výbuch ručného granátu bez najmenších problémov. Titánová doska bola schopná zachyť také veľké množstvo energie i črepiny, že by sa vodíkové zásobníky po takomto útoku dokonca nemuseli ani vymeniť. Nemali žiadne poškodenie, ich tesnosť preverili tlakové i röntgenové skúšky. Inak povedané, ak by v nich v momente výbuchu bol vodík pod obvyklým tlakom 700 barov, posádka by bola v absolútnom bezpečí.
Čo v tejto chvíli nie je jasné, je to, ako chce BMW využiť takto získané poznatky. Obrnené modely sú kvôli dodatočnej ochrane veľmi ťažké a potrebujú tým pádom skutočne výkonné motory. Nie že by tie elektrické nemohli mať prebytky kilowattov, ale konkrétne iX5 má palivový článok s výkonom 125 kW, elektromotor s výkonom „len“ 374 koní a systému pomáhajú vykryť špičky dodatočne montované baterky.
Je ale dosť možné, že Nemci použijú dáta pri vývoji sériových (nepancierovaných) vodíkových modelov, aby tým jednoducho ešte viac zvýšili bezpečnosť nádrží pri prípadných dopravných nehodách. A práve toto je ich metóda, ako potenciálnym zákazníkom ukázať, že ich auto vďaka novým technológiám už nemôže dopadnúť ako vzducholoď LZ-129 Hindenburg v roku 1937.
zdroj: Drive
