Nová technológia vraj nemá žiadny vplyv na záruku a údajne je použiteľná prakticky na všetky elektromobily. Britská firma Gaussion, ktorá za tým stojí, nazvala svoju novinku MagLiB a tvrdí, že týmto nápadom je schopná výrobcom batériových článkov ušetriť miliardy.
Ako uvádza týždenník Autocar, Gaussion vymyslel magnetickú podložku, ktorá bude napájaná priamo nabíjačkou a jej úlohou je ovplyvňovať akumulátor uložený v podlahe nabíjaného elektromobilu magnetickým poľom. V podstate niečo na princípe indukčnej nabíjačky, až na to, že má inú funkciu.
Rýchlejšie nabíjanie i vyššia životnosť
„Vzali sme články, ktoré boli navrhnuté tak, aby sa nabili z 0 na 100 percent za hodinu. Lenže nám sa ich podarilo nabiť z 10 na 80 percent za menej ako 10 minút. Urobili sme to opakovane asi tisíckrát, aj keď mali vydržať len asi 300 cyklov, takže sme v podstate predĺžili ich životnosť. V skutočnosti sme sa ani len nepriblížili ich limitom a mohli sme pokračovať ďalej,“ tvrdí v rozhovore s Autocarom generálny riaditeľ startupu Gaussion a vynálezca Thomas Heenan.
Technológia jeho firmy má fungovať veľmi jednoducho. Lítiovo-iónová batéria je pri nabíjaní vystavená externému magnetickému poľu, ktoré na samotné články pôsobí relatívne malou silou porovnateľnou s magnetkami na chladničke, takže v porovnaní napríklad s magnetmi elektromotora je výrazne menšia.
Nižší vnútorný odpor, vyššie prúdy
Úlohou MagLiBu je uľahčiť pohyb iónov. „Pohybujú sa od katódy k anóde, ale namiesto toho, aby cestovali po priamke, musia kľučkovať okolo iných častíc v materiáli. My sme znížili dopad týchto prekážok pomocou magnetického poľa,“ vysvetľuje Thomas Heenan.
Za normálnych okolností nabíjačky znížia prúd, aby rýchlym nabíjaním a prehriatím článkov batériu nepoškodili. Novinka Gaussionu má však tento vnútorný odpor radikálne eliminovať, vysoký prúd udržať a dramaticky tým skrátiť časy potrebné na nabíjačke. „Sme schopní predĺžiť dojazd o 240 až 320 km za menej ako 10 minút,“ dodáva zástupca firmy.
Ďalšou výhodou má byť šetrnejšie uskladňovanie energie. „Životnosť batérie bude pri používaní našej technológie rovnaká alebo lepšia. Vo väčšine prípadov sme zistili, že sa podstatne zlepšila,“ hovorí šéf Gaussionu, ktorý má titul chemického inžiniera a doktorát z londýnskej univerzity UCL.
A tým pozitíva podľa neho nekončia. MagLiB by mal významne znížiť tiež náklady na výrobu batérií, keďže články prechádzajú časovo náročným a tiež drahým prvotným nabíjaním a vybíjaním, ktoré vraj trvá až 250 hodín a tvorí skoro tretinu nákladov na produkciu, uvádza Autocar. Gaussion odhaduje, že jedinej gigatovárni s kapacitou 35 GWh by skrátenie tejto doby o 1 percento ročne ušetrilo 10 miliónov libier.
Projekt odštartoval v roku 2014, podporili ho profesori UCL Paul Shearing a Dan Brett a získal tiež dotáciu vo výške 100 tisíc libier od britského nezávislého inštitútu pre výskum elektrochemického skladovania energie FIEF (Faraday Institution Entrepreneurial Fellowship). Testovanie má byť v pokročilej fáze a prvé demonštračné jednotky budú pripravené už o necelá dva roky. Čo na to hovoríte...?
