Kotúčové brzdy priveľmi prášia
Keď dnes vidíme na zadných nápravách lacnejších áut bubnové brzdy, vnímame to ako prehnanú snahu o šetrenie a mnohým dodnes evokujú slabší brzdný účinok či symbol základnej verzie auta. Bubnová brzda má pritom niekoľko zásadných výhod a nie vždy je jej použitie výsledkom snahy ušetriť. Najnovšie sa k argumentom ich zástancov pridáva ďalší. Ako totiž odhalili merania obsahu pevných častíc v ovzduší veľkých miest, za veľkým množstvom pevných častíc vo vzduchu nemohli naftové motory, ale oterové častice z brzdových systémov áut. Brzdové obloženie kotúčových bŕzd v kombinácii s predčasne korodujúcimi kotúčmi skrátka vytvárajú tak vysoké množstvá prachových častíc, že sa tým začali zaoberať aj konštruktéri áut. A prišli s riešením.
Čím ťažšie, tým horšie
S nástupom elektromobilty a veľkých SUV rastie aj hmotnosť nových áut. S ňou prichádzajú aj väčšie problémy s opotrebovaním a záťažou bŕzd, ktoré so sebou nesú viac prachových častíc pri brzdení. A nič na tom nemení ani skutočnosť, že elektrické autá dokážu časť kinetickej energie pohltiť rekuperačným brzdením pomocou generátorov.
Continental preto prichádza so špeciálnou uzavretou bubnovou brzdou, ktorá prachové častice uchováva vo svojom vnútri a nevypúšťa ich do okolia. Týmto smerom sa však postupne vydávajú aj ostatní producenti, bubnová brzda je skrátka principiálne vhodnejšia na zachytávanie emisií pevných častíc pochádzajúcich z brzdenia. Spolu s tým ide ruku v ruke aj vývoj výkonu a odolnosti bubnových bŕzd. Prichádzajú nové technológie, technika, aj materiály, takže môžeme údajne už čoskoro očakávať nasadenie bubnových bŕzd aj na predných nápravách. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že vývojom a technológiou bubnových bŕzd je napríklad v rámci celého koncernu Volkswagen poverená česká automobilka Škoda Auto.
Vývoj bubnových bŕzd napreduje, Continental verí, že sa toto riešenie čoskoro objaví ja na predných nápravách nových áut.
Aj ako elektrická parkovacia brzda
S nástupom bubnových bŕzd do veľkosériovej produkcie to myslia konštruktéri evidentne vážne, prichádzajú totiž s riešeniami, ktoré ich z hľadiska funkcie a účinnosti posúvajú na úroveň kotúčových bŕzd. Ich súčasťou sú elektrické servomotory parkovacích bŕzd, akčné členy sú podstatne rýchlejšie, aby vedeli dostatočne efektívne pracovať so stabilizačnými systémami a v neposlednom rade už zapracovali aj na protikoróznej odolnosti bubnov a samotného obloženia. Práve to je jeden z problémov, ktorých sa súčasné kotúčové brzdy akosi nevedia zbaviť. Mohla by teda bubnová brzda naozaj predstavovať riešenie budúcnosti? Zdá sa, že áno, ani Škoda Auto sa napríklad dnes netají tým, že zadné bubnové brzdy elektrickej Škody Enyaq iV by mali byť doživotné (ich životnosť zodpovedá životnosti vozidla), Continental zasa pri svojej bubnovej brzde EPB-Si hovorí o servisnom intervale 150 000 km. Vývoj teda napreduje.
zdroj: Continental, Valeo, Škoda Auto, VW Group
