Návrh novej továrne na vodík nazvanej OffsH2ore pochádza z nemeckého výskumného Fraunhoferovho inštitútu, respektíve jeho pobočky zodpovednej za vývoj solárnych energetických systémov.
Jeho zamestnanci vymysleli a navrhli pozoruhodný koncept zariadenia, respektíve podniku na výrobu vodíka priamo na mori, ktorý je podľa nich technicky i ekonomicky životaschopný a dokáže Európe pomôcť pri prechode od fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie.
Základom tejto výroby je samozrejme veterná elektráreň, presnejšie povedané sústava veterných turbín, ktoré by na mori nemali mať s vetrom väčšie problémy. Inak povedané, na tomto mieste fúka prakticky neustále, prípade dostatočne často a intenzívne, aby systém mal ekonomický zmysel.
Samotné turbíny budú pripojené na pracovnú plošinu, v ktorej sú uložené jednotky na elektrolýzu vody s výkonom až 500 megawattov, pričom vodík je vyrábaný klasickým štiepením chemickej väzby medzi kyslíkom a vodíkom a efektivitu majú zvýšiť separačné polymérne membrány. Celková účinnosť tohto systému má byť 50 až 60 percent v závislosti na použití konkrétnej technológie, pričom konečným produktom je samozrejme zelený vodík bez ďalších dodatočných emisií.
50 tisíc ton H2 ročne, z jedného miesta
Nemci tvrdia, že jediná fabrika je schopná ročne vyrobiť až 50 tisíc ton ekologického vodíka, ktorý má byť vyčistený, stlačený na 500 barov a prevážaný z plošiny tankermi na pobrežie, ktoré majú byť vybavené dostatočne pevnými kompozitovými zásobníkmi vyrobenými s pomocou uhlíkových vlákien.
Pri jednej ceste je loď schopná prepraviť 400 ton vodíka a pristáť môže kdekoľvek, kde bude k „vykládke“ pripravená prípojka s príslušnou infraštruktúrou. A cena?
Podľa autorov projektu je na ich koncepte skvelé hlavne to, že je kompletne navrhnutý s už dostupnými technológiami. V podstate nič zásadné nemuseli vymýšľať od nuly. Od plošiny k pobrežiu nepotrebujú viesť žiadne vedenie, teda elektrické rozvody k továrni a naopak od nej na pevninu potrubie. Má ísť jednoducho povedané o nezávislú jednotku.
Tvorcom navyše vychádzajú i zaujímavé ceny. Tie majú byť závislé na veternom výkone elektrárne, respektíve na jednotlivých turbínach. Ak by systémový výkon dosiahol minimálne 490 MW a systém pracoval aspoň 4225 hodín za rok, náklady na 1 kg vodíka aj s jeho úpravou, stlačením a prepravou vychádzajú na 6,37 eura. Ak bude produkcia predĺžená na 5000 hodín ročne a výkon stúpne na najmenej 602 MW, bude stáť kilogram vodíka 5,92 eura.
zdroj: Fraunhofer
