ZEDU-1 je experimentálny automobil postavený Nemeckým centrom pre letectvo a kozmonautiku (DLR) a vznikol ako reakcia na možné obmedzenie emisií produkovaných brzdovými systémami áut a oterom ich pneumatík, ktoré aktuálne rieši chystaná norma Euro 7.
Aj keď presné predpisy a metodika merania tohto typu častíc zatiaľ neexistujú, DLR to zobralo fundamentálne – zamestnanci centra vyvinuli auto, ktoré je schopné zachytiť takmer všetky takto produkované emisie.
Pochopiteľne ide o prototyp, už z jeho konštrukcie si ale isto dokážete predstaviť, čo by mohla prísne nastavená norma s autami urobiť...
Tým samozrejme nechceme polemizovať o tom, či častice brzdového prachu a pneumatík majú alebo nemajú byť zachytávané. Z fotografií je ale jasné, že podobným spôsobom upraviť všetky nové autá o necelé dva roky je v podstate nerealizovateľné, a ak by sa to niekomu aj podarilo vyvinúť, otestovať a homologovať, trh to nezaplatí.
Aby sme ale nepreháňali, ešte raz pripomíname, že ZEDU-1 nepochybne ide nad rámec všetkého, o čom sa momentálne uvažuje. A aj keď výsledok nevyzerá príliš vábne, po technickej stránke ide o pozoruhodný mix nápadov a riešení.
Nový prototyp elektromobilu v podstate nemá brzdy, ako ich poznáme dnes. O jeho zastavenie sa v prvom rade stará rekuperačný systém, pričom indukčné brzdy môžu byť natoľko intenzívne, že dokážu auto úplne zastaviť. Pochopiteľne pri núdzovom spomaľovaní by to nestačilo, takže auto navyše dostalo viackotúčové brzdy, ktoré ale nie sú pri kolesách, ale nájdete ich integrované spolu s elektromotorom v pomocnom ráme.
Samozrejme nejde o prevratný nápad. Kotúče brzdy posunuté k diferenciálu mali už niektoré staré Jaguary (napríklad E-type) či Alfy Romeo (model 75), novinkou je však fakt, že sú v uzatvorenom puzdre ponorené v špeciálnom olejovom chladiacom kúpeli. Kvapalný okruh má svoj filtračný systém, takže častice vznikajúce oterom sú zachytávané filtrom a v podstate nemajú šancu dostať sa do vzduchu.
S emisiami z pneumatík je to o niečo komplikovanejšie. Konštruktéri ich museli zatvoriť do špeciálnych puzdier, ktoré boli navrhnuté tak, aby v nich pri jazde vznikal podtlak. Aký to má vplyv na aerodynamický odpor, DLR nešpecifikuje. Princíp vysávača je však dostatočne účinný, aby spolu s ďalším filtračným systémom do 50 km/h zachytil prakticky všetky častice a vo vyšších rýchlostiach 70 až 80 percent.
Vedci pripomínajú, že spočiatku možno menej radikálne riešenia budú časom nutné už preto, že len z oteru pneumatík v Európe ročne vzniká 500 tisíc ton častíc, prevažne tvorených syntetickou gumou, ktorá je zaraďovaná k mikroplastom.
Ďalšou možnosťou je samozrejme zmena konštrukcie a materiálového zloženia vyrábaných pneumatík, háčik je akurát v tom, že to nesmie byť na úkor priľnavosti gumy a tým pádom bezpečnosti.
zdroj: DLR
