Smutnou skutočnosťou je, že kým emisie z osobnej dopravy postupne klesajú (s menšími výkyvmi v čase), nákladná doprava sa v tejto oblasti ukazuje ako mimoriadne problematická. Emisie z nákladných áut totiž od roku 2014 neustále rastú a nedarí sa ich nijakým spôsobom eliminovať. Dôvodom je rastúci objem prepravy nákladov a tovarov po cestách. Na úrovni EÚ sa tomuto problému začínajú intenzívnejšie venovať a hľadajú riešenie. Ako upozorňuje organizácia OECD, EÚ sa musí čo najskôr rozhodnúť, ktorému riešeniu pohonu dá prednosť a začne ho podporovať aj legislatívne.
Vodíka nikdy nebude dosť
Ako alternatíva batériovej elektromobility sa najčastejšie spomína najmä vodík. V hre je však aj zemný plyn v skvapalnenej alebo stlačenej forme, zelené alternatívy bioLNG a bioCNG či elektrické cestné systémy, ktoré poháňajú vozidlo z trakčného elektrického vedenia – rovnako ako pri trolejbusoch. „Ťažkú cestnú dopravu je technicky ťažké elektrifikovať, pretože si vyžaduje výkonné motory schopné prekonávať dlhé vzdialenosti a zároveň prepravovať veľké zaťaženie. To si vyžaduje špecifické a vysoko účinné pohonné jednotky podporované dostatočným množstvom energie na palube,” upozorňuje na jednostrannú podporu elektromobility Robin Hörmann z Asociácie vozidiel na zemný plyn (NGVA). Analýza, ktorú si nechala vypracovať OECD, tiež ukázala, že vodíkové nákladné vozidlá na palivové články sú v porovnaní s ostatnými bezuhlíkovými technológiami v nevýhode. Ich široké nasadenie by bolo výhodnejšie len v prípade nepravdepodobne nízkych cien zeleného vodíka alebo rovnako nepravdepodobne pomalého vývoja batérií. Tento predpoklad vyvoláva aj otázky, či bude vodíková nabíjacia sieť, do ktorej budovania chce investovať aj Slovensko, dostatočne využívaná.
„Vodíkové vozidlá na palivové články sú schopné ponúknuť dlhý dojazd a rýchle tankovanie, ktoré zákazníci požadujú. Nasadzovanie vodíkovej flotily nákladných vozidiel musí začať hneď, ak chce byť Európa do roku 2050 uhlíkovo neutrálna”, obhajuje vodík štúdia združenia H2Accelarete.
Nevzdávajú sa ani „plynári“
Okrem vodíka či batériových elektromobilov do hry vstupuje aj zemný plyn vo forme LNG alebo CNG a jeho bezuhlíkové zelené alternatívy. Podobne ako vodíkový priemysel aj plynári vidia najväčší potenciál v doprave v sektore ťažkej nákladnej dopravy. Práve CNG je dnes najrozšírenejším palivom pre nákladné vozidlá, ale aj autobusy. Plynári tvrdia, že už rozvoj LNG a CNG by viedol k nižším emisiám oxidu uhličitého aj tuhých častíc. Budúcnosťou však sú obnoviteľné plyny bioLNG a bioCNG. Kontrujú im analytici z bruselského analytického inštitútu Transport & Environment, ktorí upozorňujú, že vozidlá na LNG a CNG v skutočnosti vôbec nie sú ekologickejšie než vozidlá na spaľovacie motory.
Zdá sa teda, že EÚ čaká ťažké obdobie rozhodovania, ktorou cestou sa vydať. Obrovský environmentálny tlak totiž žiada cestu, ktorá má najväčší potenciál a naopak neinvestovať spoločné peniaze tam, kde to v budúcnosti nemá význam. Tento problém má samozrejme aj osobná doprava, tu je však už v podstate rozhodnuté o hlavnej úlohe batériových elektromobilov, zatiaľ čo sa momentálne hľadá len optimálna alternatíva k nim.
zdroj: Euractiv
