Ruská ropa končí v termináli v New Jersey a na ďalších miestach USA, presnejšie povedané produkty vyrobené z tejto suroviny. Uvádza v jednej zo svojich najnovších reportáži Wall Street Journal. Ako je to možné?
V meste Syrakúzy na Sicílii stojí piata najväčšia rafinéria v Európe a druhá najväčšia v Taliansku. Jej vlastníkom je petrochemický gigant Lukoil, inak tiež dvojka na ruskom trhu. Pred vypuknutím konfliktu na Ukrajine spracovávala ropu od rôznych dodávateľov z najmenej pätnástich krajín, pričom zhruba 30 percent pochádzalo priamo z Ruska. Dnes tento podiel stúpol až na 93 percent, zvyšok je z Kazachstanu.
Uvedená rafinéria vyrába klasické veci, okrem iného benzín, naftu, oleje či LNG. Ten paradox, ktorý dovoľuje Lukoilu obchádza sankcie, je v podstate veľmi primitívny. Firma i surovina sú síce ruské, ale samotné produkty sú už považované za talianske.
Wall Street Journal v súvislosti s celým týmto distribučným kanálom nazbieral pozoruhodné dôkazy. Prepravné dokumenty, satelitné fotografie i trasy konkrétnych lodí, pričom novinári zistili, že výrobky sú následne distribuované po celom východnom pobreží USA. A najlepšie na tom je, že ich nepredáva len tamojšie zastúpenie Lukoilu – firma Litasco, ktorá má svoje čerpacie stanice v jedenástich štátoch – ale odoberá ich tiež ExxonMobil.
Od marca sa do Spojených štátov dostalo touto cestou najmenej 5 miliónov barelov produktov vyrobených z ruskej ropy, pričom zhruba polovicu z tohto tvoril benzín. Dva a pol milióna barelov je približne 400 miliónov litrov benzínu, čo – ako podotýka Wall Street Journal – stačí na natankovanie zhruba 7 miliónov nádrží osobných áut.
Táto cesta však bude čoskoro zatvorená. Nové prísnejšie sankcie s platnosťou od 5. decembra definitívne zakážu vývoz ruskej ropy do Európy, čo samozrejme bude platiť aj pre rafinériu Lukoilu na Sicílii.
zdroj: Wall Street Journal
