Renault Alpine V6 z roku 1985 predstavoval ukážku technických aj technologických možností automobilky Renault, technici preto pri jeho vývoji uplatnili všetky najnovšie poznatky, ktoré v tom čase boli k dispozícii. Alpine V6 bol ďalším vývojovým stupňom po modeli A310, v porovnaní s ním však V6 narástol do všetkých smerov (najmä na šírku pribudlo viac ako 100 mm), na rázvore pribudlo 69 mm a používal výhradne vidlicové šesťvalce. Podmienkou však bola čo najväčšia unifikácia so sériovými modelmi Renault, v jeho konštrukcii preto nájdeme veľa spoločných technických riešení a dielcov z modelu R25.
Alpine V6 mal rovnakú základnú koncepciu (s motorom za zadnou nápravou) ako československá Škoda 105/120. Tam však podobnosť končí.
Šesťvalcové Anti-Porsche
Francúzi poslali na trh dve verzie modelu V6, atmosférickú GT a prepĺňanú Turbo. Obidva motory sa pritom líšili nielen plnením, ale aj objemom a inými konštrukčnými prerifériami. Atmosférická verzia (Z6W-A700) mala aj zaujímavo robený kľukový hriadeľ s odstupňovaním kľukových čapov protiľahlých ojníc o 30°. Motor tak „pálil“ každých 120°, čo prinášalo niekoľko zásadných výhod. Alpine V6 GT mal 116 kW (158 k), 221 Nm a dosiahol max. rýchlosť 235 km/h. Ešte dynamickejšia bola verzia V6Turbo s motorom Z7U-730 naladeným na 147 kW (200 k), 285 Nm, vďaka čomu dosiahol max. rýchlosť až 250 km/h. A to bola doména prestížnych nemeckých supersedanov a športových áut. Alpine naladil verziu V6 Turbo nielen po stránke dynamiky, ale aj jazdných vlastností a komfortu na palube tak, aby prekonával, alebo sa minimálne vyrovnal BMW 635 CSi, Porsche 944, či dokonca Ferrari 308 GTBi. Dnes je to už nepredstaviteľné, ale v roku 1985 hral Alpine naozaj prvú ligu. Dnešný model A110 by na túto tradíciu veľmi rád naviazal, zatiaľ to pritom vyzerá tak, že by sa mu to veru aj mohlo podariť. Samotný koncern Renault-Nissan má pritom so značkou Alpine naďalej veľkolepé plány.
Rok 1985 v celej svojej kráse, všimnite si stredový panel s kompletným ovládaním špičkového audiosystému.
