Michal, nebudeme sa baviť o výške sankcií... Ako vnímaš prekročenie rýchlosti u vodičov ty a tvoji kolegovia?
V prvom rade, nie je prekročenie rýchlosti, ako prekročenie rýchlosti. Prečo? Jednoducho preto, lebo pri takýchto priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej ako BPCP) môže pokojne ísť o nedbanlivosť. Naopak, pri jazde motorovým vozidlom cez obec napríklad rýchlosťou 110 km/h, alebo mimo obce rýchlosťou 200 km/h ide už jednoznačne o vedomé konanie vodiča s úmyslom priamo porušovať pravidlá cestnej premávky, ktoré si tiež dovolíme označiť za arogantné a nebezpečné. Aktuálny stav právnej úpravy je taký, že umožňuje vodičom pokračovať v páchaní takých priestupkov, hoci pri správaní určitých účastníkov cestnej premávky jazdiacich trojcifernými rýchlosťami cez obec, sa natíska trestnoprávna kvalifikácia ich konania ako všeobecné ohrozenie, a to aj v prípade, ak nespôsobia inému ujmu, ktorá je nezriedka fatálnou.
Čo vnímaš ako najväčšiu absurdnosť v našej právnej úprave?
Je to jednoznačne nevýrazná novela zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej ZoCP) a súčasne zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej PrZ), zákonom č. 430/2015 Z. z., ktorým sa novelizovali oba spomenuté zákony, s účinnosťou od 01. 01. 2016. Slovo nevýrazná zdôrazňujem zámerne. Novela sa totiž dotkla predovšetkým prekročenia maximálne povolenej rýchlosti. Odvtedy sa z § 137 ods. 2 ZoCP vypustilo dovtedajšie písmeno d), podľa ktorého porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky, alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km/h a viac alebo mimo obce o 30 km/h a viac. Súčasne novelizovali § 22 PrZ, v ktorom sa upravili sankcie za prekročenie rýchlostí v cestnej premávke do troch kategórií nasledovne: písm. h)
- v obci najviac o 20 km/h a mimo obce najviac o 30 km/h,
- v obci o 21 až 50 km/h a mimo obce o 31 až 60 km/h,
- v obci o viac ako 50 km/h a mimo obce o viac ako 60 km/h.
Posledná relevantná zmena sa týkala ods. 4 tohto ustanovenia, podľa ktorého ak sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1, priestupky podľa odseku 1 písm. h), i) a l) sa prejednajú vždy v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Čo tieto na prvý pohľad nevýrazné zmeny priniesli?
Bez ďalšieho môžem uviesť, že sú príčinou a predpokladom na recidívu páchateľov priestupkov prekračujúcich rýchlosť v obci o viac ako 50 km/h a mimo obce o viac ako 60 km/h. A rovnako sú príčinou negatívnych reakcií verejnosti smerom k polícii v zmysle „Prečo takýmto cestným pirátom neberiete vodičské preukazy?“. Verejnosti by stačilo uviesť – „Pretože konáme na základe zákona a v jeho medziach“. Vyňatie takýchto prekročení rýchlostí z § 137 ods. 2 ZoCP (porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom) nie je len kozmetickou zmenou. Totiž toto ustanovenie nadväzuje na § 91 ods. 3 ZoCP, podľa ktorého:
Ak držiteľ vodičského oprávnenia v posledných dvanástich mesiacoch ako vodič motorového vozidla trikrát závažným spôsobom poruší pravidlá cestnej premávky, za ktoré mu bola uložená pokuta vo výške 60 eur a viac, orgán Policajného zboru rozhodne o:
- povinnosti podrobiť sa doškoľovaciemu kurzu,
- preskúšaní odbornej spôsobilosti podľa § 79 ods. 2,
- preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a o
- preskúmaní psychickej spôsobilosti.
Policajti na ulici tak pri splnení podmienok blokového konania majú povinnosť prejednať priestupok v blokovom konaní, a tak sa, samozrejme, vodič vyhne prípadnému uloženiu zákazu činnosti, ktorý v blokovom konaní nemôže byť uložený. V blokovom konaní pri splnení podmienok policajt určí výšku pokuty bez uloženia ďalšej sankcie.
Vieš mi nejako podložiť, že to, čo rozprávaš, má negatívny vplyv na BPCP?
Áno, samozrejme, viem. Jednoducho stačí, ak poukážeme na štatistiky nehodovosti. Porovnaním rokov 2016 a 2017 zistíme medziročný nárast dopravných nehôd o 491 (!), z pôvodne 13522 dopravných nehôd v roku 2016 na 14013 v roku 2017. To znamená, že priemerne sa stane na Slovensku každý deň viac ako 38 nehôd, čo je štatisticky vzaté viac ako 1,5 nehody za každú jednu hodinu každého jedného dňa v roku, nehovoriac o škodových udalostiach. Korunu týmto úvahám nasadí štatistika hlavných príčin vzniku dopravných nehôd v roku 2017. V rebríčku top 10 najčastejších príčin dopravných nehôd hneď druhé miesto ako pri dopravných nehodách, tak pri smrteľných dopravných nehodách, zastáva, ako inak, neprimeraná rýchlosť jazdy.
Aké by mali byť podľa teba sankcie pre vodičov?
Sankcia za priestupok by mala okrem iného preventívne pôsobiť a vychovávať priestupcu tak, aby ďalej neporušoval zákonom chránené záujmy. Ide o tzv. generálnu prevenciu a individuálnu prevenciu. Pri vodičoch jazdiacich doslova abnormálnymi rýchlosťami však blokovú pokutu ani vo výške 800 eur nepovažujeme za dostatočnú, práve naopak! Pri vodičovi motorového vozidla, ktorého hodnota neraz prevyšuje 100.000 eur, môže byť taká pokuta zanedbateľnou. Hlavne, ak je to cena za to, že môže rovnakým spôsobom jazdiť ďalej, s nadľahčením povedané dovtedy, pokiaľ to peňaženka dovolí...
Viacerí policajti, ale aj početná odborná verejnosť, podporovaná laickou verejnosťou zastávajú názor, že takíto vodiči jednoducho nepatria na cesty. Jediným adekvátnym trestom je trest zákazu činnosti, a to predovšetkým pri opakovaní páchania takýchto priestupkov. Zákonodarca by sa mohol aj v súvislosti s uplynulou tragédiou, pri ktorej na preteky pripomínajúce konanie vodičov doplatili nevinní, zamyslieť nad opätovným zavedením prekročení rýchlostí o desiatky kilometrov za hodinu do kategórie porušení pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Aby zákonom stanovené sankcie dokázali odradiť potenciálnych páchateľov takýchto priestupkov od ich páchania s vidinou toho, že riskujú to, že si za volant nesadnú niekoľko rokov.
Zdroj: poradcapolicajta.sk
Foto a video: FB Polícia SR
