Čiary na ceste nie sú len tak pre nič za nič. Väčšina z nich má význam a mali by ich vodiči plne rešpektovať.
Ako sa prejavuje čiarosleposť?
V mestskom prostredí sa prejavuje predovšetkým pri parkovaní. Parkovanie cez 2 vyznačené boxy je absolútny vrchol. Mnoho vodičov si to obhajuje tým, že im tak nikto nepoškodí auto. No ako sa to vezme... Nepoškodí ho vodič, tak ho rázom poškodí vodič-vandal, ktorý kvôli nemu nemal kde zaparkovať, alebo vandal-okoloidúci. Taký spôsob parkovania bije do očí v preplnených mestách ako vianočný stromček na hlavnom námestí. Vodič má povinnosť využiť čo najefektívnejšie parkovacie miesto, ktoré je vyznačené čiarami (biele, modré..., či dokonca inými farbami dlažbami, ale o tom by sa dalo debatovať). Pri parkovaní som však oveľa pokojnejší. Keď to vidím, zanadávam si a idem ďalej hľadať ďalšie miesto. V tú chvíľu s tým nespravím nič.
Odkaz pre čiaroslepých vodičov. To, že sa vám vodič oproti stiahne na kraj, ešte neznamená, že sa vy môžete ešte viac natlačiť poza čiaru!
Sám patrím medzi vodičov, čo sa radšej tlačia k stredu cesty, ako jazdiť s pravým kolesom 5 cm od priekopy, ale poslednú dobu sa to jednoducho nedá. Stále sa nájde niekto, pre koho je stred cesty polka druhého pruhu! Z pohľadu zdravého rozumu je iné prekročiť čiaru na ceste prehľadnej ceste širokej 10 metrov, a na ceste širokej 6 metrov v zákrute.
Neopovážte sa niekedy čo i len predpokladať, že protiidúce auto sa kvôli vám stiahne na kraj, lebo vy idete po čiare, alebo poza ňu! Vodič oproti môže čumieť do rádia, alebo do telefónu a čelná zrážka je na svete! Trochu viac používajte hlavu. Ponáhľajte sa s rozumom. Už pri blbom ťukanci prídete na miesto podstatne neskôr!
Foto: Nový čas
