Každé obdobie automobilového dizajnu je sprevádzané charakteristickými prvkami, ktoré už na prvý pohľad pomáhajú identifikovať, odkiaľ automobil pochádza a kedy bol vyrobený. V automobilovom priemysle 20. storočia vo veľkom dominovali dizajnéri spoza veľkej mláky. Táto prevaha bola pravdepodobne spôsobená aj tým, že automobilový trh USA bol v minulom storočí skutočným lídrom v oblasti rôznorodosti vozidiel. Naproti tomu, európsky zákazník spravidla preferuje pragmatický štýl, či už v oblasti aerodynamiky, alebo vnútorného priestoru. Ázia je kapitola sama o sebe, Japonci a Číňania sa v minulosti nechávali radi „inšpirovať“ európskym a americkým vkusom, čo umožnilo vznik rôznych vozidiel, ktoré by máloktorý európan označil za pekné. Bohužiaľ, tento trend pretrváva v mnohých prípadoch až do dnešných dní.
Zlatá éra amerického dizajnu, 50´ a 60´ roky 20. storočia, je charakteristická autami, ktoré na sebe mali množstvo chrómu, prieduchov, no najmä rôznych krídielok. Toto obdobie sa v angličtine označuje ako Tailfin Era, čo možno voľne preložiť ako obdobie chvostových plutiev. V súčasnosti sú automobily vyrobené v tomto období veľmi cenené práve pre svoj charakteristický vzhľad. Otázne však je, čo vlastne dizajnérov viedlo k tomu, aby automobily mali natoľko komplikované karosérie, ktoré sú na prvý pohľad absolútne nepraktické?
Na túto otázku sa ponúka hneď niekoľko rôznych odpovedí, avšak len jediná znamená skutočný prínos pre jazdné vlastnosti automobilu. Medzičasom zaniknutý Plymouth, známy najmä modelom Hemi Cuda predstavil už 13 rokov pred touto legendou klasiku s názvom Fury. Nesie výrazne futuristické prvky krídlového dizajnu. Podľa vyjadrení automobilky však tieto koncové plutvy neboli len na okrasu, naopak, ich úlohou bola stabilizácia auta vo vysokých rýchlostiach. Krídielka mali slúžiť ako prvok, ktorý usmerňuje tok vzduchu čo najviac na stred automobilu a zároveň eliminuje vplyv bočného vetra. Dokonca tvrdili, že automobil je pri bočnom vetre vďaka krídielkam až o 20 % stabilnejší ako bez nich. To tvrdenie im však veril málokto, pretože prevládal názor, že krídielka nemali žiadny praktický zmysel a v skutočnosti len reflektovali fascináciu letectvom, ktorá v tom čase bola umocnená prvými letmi do vesmíru a príchodom nadzvukových bojových stíhačiek.
Bojové stíhačky v tom čase ovplyvňovali nielen dizajn automobilov. Objavili sa aj pokusy o realizáciu pohonu automobilov prostredníctvom turbín, ktoré fungovali podobne, ako tie v lietadlách. Priekopníkom tohto pohonu bola jednoznačne automobilka Chrysler, ktorá vyvinula a vyrobila 55 funkčných exemplárov modelu Chrysler Turbine Car. Bohužiaľ, do dnešnej doby za zachovali len tri kusy, pričom len jeden je plne funkčný a z času na čas ako veľká vzácnosť je na automobilových výstavách v USA. Pýtate sa, prečo sa do dnešnej doby zachovalo len také malé množstvo tohto modelu? Odpoveď súvisí s „dobrým“ zvykom Chrysleru zlikvidovať všetky vyrobené prototypy, keď padne rozhodnutie, že model sa nedostane do sériovej produkcie. Podobne bohužiaľ dopadol aj pokrokový elektromobil Chrysler EV1, z ktorého sa do dnešnej doby nezachoval žiadny funkčný kus!
Chrysler Turbine Car poháňala turbína, ktorá dosahovala až 44 500 otáčok za minútu. Motor pozostával zo súčiastok, ktorých počet neprevyšoval 20% súčiastok bežného spaľovacieho motora. Jednoznačne vynikal jednoduchosťou. Tá sa odzrkadlila na vysokej spoľahlivosti a nenáročnosti. Nebolo treba ani len meniť olej! Výkon motora vrcholil na 97 kW, čo je ekvivalentné k dnešným atmosférickým benzínovým „jednašestkám“, ale poskytoval neskutočný krútiaci moment, dobre sa podržte, až 576 Nm! Navyše, bol k dispozícii v celom spektre otáčok motora. Zrýchlenie z 0 na 100 kilometrov za 12 sekúnd dnes už nepôsobí nijak ohromujúco, ale v svojom čase bolo toto auto seriózna raketa. Navyše, netreba zabudnúť, že amíci pri stavbe áut v tedy železom naozaj nešetrili, takže o žiadnom ľahkom malom aute tu nehovoríme. Motor neprodukoval žiaden oxid uhličitý - CO2, avšak produkoval veľké množstvo dusíkatých oxidov NOx, ktoré boli jedným z hlavných dôvodov neúspechu pohonnej jednotky. Ďalším problémom bol prenos obrovského krútiaceho momentu. To podľa Chryslera vyriešili drobné úpravy štandardnej 4-stupňovej automatickej prevodovky. Ďalším nedostatkom motora bola jeho spotreba. K presným číslam tohto konkrétneho typu som sa nikde nedostal, ale údajne bola hrozivá. Keď to povedia Američania, tak to už musí niečo znamenať :) K ďalším nevýhodám automobilu patril zvuk, ktorý pripomínal výkonný vysávač. Za oceánom sa motor popri hutnom bublaní V8-čiek nemal šancu presadiť. Turbínový pohon je veľmi citlivý na správnu teplotu, preto bolo vždy dôležité pri štarte nechať turbínu nahriať a až potom sa pohnúť, čo tiež nie je praktické. Najväčšou výhodou tohto motora je nepochybne flexibilita v oblasti palív. Motor mal chuť na všetko, čo ste mu dali. Dokázal spalovať naftu, benzín, kerosín a dokonca aj rastlinný olej. Automobilka dokonca vyhlásila, že motor je schopný spáliť všetko od arašidového oleja až po drahý parfum.
Všetky výhody znegovala a nevýhody podtrhla predovšetkým cena automobilu, ktorá sa vyšplhala približne na hodnotu $350 000 súčasných amerických dolárov (v tom čase približne $50 000). Nákladná výroba definitívne pochovala všetky nádeje na ďalšiu výrobu automobilu.
Som presvedčený, že je dobre, že sa Chrysler nesnažil o ďalší rozvoj tohto pohonu, ale radšej sa sústredil na spomínaný elektromobil EV1. O krátky čas sa na americký trh dostane Toyota Mirai, o ktorej sa už na stránkach TopSpeedu písalo. Spaľuje vodík, čo je určite lepšia a schodnejšia alternatíva pre budúcnosť. Je zaujímavé, že aj Mirai sa vyznačuje netradičným, povedal by som škaredým :) , dizajnom. Kto vie, možno tak boli zo začiatku vnímané aj krídielka na klasických amerických koráboch a pozrime sa, dostali sa dokonca aj na Mercedes 190D a dnes je z nich uznávaný symbol zlatej éry automobilizmu v USA. Napriek tomu, že sa tento trend v dizajne vozidiel neudržal až do dnešnej doby je dosť možné, že otvoril dvere a najmä myslenie ľudí, ktorí sú zodpovední za vzhľad automobilov a umožnil im po prvý krát tak trochu popustiť uzdu svojej fantázii a vytvoriť z prostého funkčného dizajnu umelecké dielo. A to je dobre.
Budúci diel môjho seriálu Čo by bolo keby... by som rád venoval pohľadu na netradičné a zaujímavé prototypy a koncepty na poli off-roadových automobilov. Nie SUV-čiek, naozajstných off-roadov ;) . Poteší ma každý komentár, prípadne návrh témy pre ďalšiu časť tohto seriálu.
