Rovnako ako v súčasnosti, aj v polovici 90r. bol Ženevský autosalón jednou z automobilových udalostí roka. Treba povedať, že Geneva Motor Show 95´ bol v skutku dobrým ročníkom. Ferrari predstavilo ultimátneho plnokrvníka - typ F50, Lamborghini sa po spolupráci so štúdiom Italdesign mohlo pochváliť návrhom superšportu Calá, ktorý nápadne pripomína dnes už vyslúžilý, ale stále jeden z najdôležitejších typov automobilky - Gallardo. Ženeva však určite nie je len o koňoch pod kapotou, ale aj o rozumných riešeniach problémov a najmä o inováciach. Tu je jedno, ktoré sa, žiaľ veľmi ďaleko nedostalo. No keby bolo keby...
Mercedes-Benz je na automobilovej scéne odjakživa vnímaný ako techologický líder. Rôzne vychytávky spravidla prinesú autá zo Štuttgartu. Koncept Mercedes-Benz VRC si zaslúži veľkú pozornosť. Predovšetkým vďaka tomu, akú automobilovú revolúciu mohol znamenať. Predstavte si, že ráno idete do práce v elegantnom kupé, poobede vezmete partnerku a prevetráte si hlavu v kabriolete, cez víkend sa na chalupu odveziete v kombíku a drevo si tam navozíte na svojom vlastnom pickupe.
Že nemáte garáž na 4 autá? Inžinieri z Nemecka tento problém vyriešili tým, že spojili 4 typy karosérie do jedného a vzniklo Vario Research Car. Auto s potenciálom uspokojiť potreby veľkej väčšiny zákazníkov. Úplná premena karosérie údajne nemala trvať viac ako 15 minút. To je vzhľadom na rozsah premeny takmer zanedbateľný čas. Koncept automobilu síce nepočítal s tým, že výmenné časti karosérie by vlastnil majiteľ, naopak, boli by k dispozícií v značkových servisoch. Viem si však predstaviť, že tí z nás, ktorí sú aspoň trochu zruční by výmenu dielov bez problémov zvládli aj sami a ušetrené peniaze využili rozumnejšie.
Bohužiaľ, trojcípa hviezda nezverejnila žiadne údaje o srdci automobilu, jediné čo o dynamických vlastnostiach vozidla. No v tomto prípade naozaj až tak podstatné nie sú. Vieme, že bolo vymyslené ako predokolka s prevodovkou typu CVT. Pohodlnú manipuláciu s časťami karosérie a zároveň aj jej tuhosť malo zaručiť použitie kompozitných materiálov a uhlíkových vlákien.
V interiéri by sa vtedajší človek cítil ako vo vesmírnej lodi, obklopovala by ho farebná obrazovka s navigačným systémom a striktne minimalistické ovládacie prvky. Všetky dôležité elektronické nastavenia sa v tomto aute vykonávali prostredníctvom otočného ovládača umiestneného na stredovom paneli, ktorý nám je dnes dobre známy z prémiových modelov rôznych automobiliek. O bezpečnosť sa okrem airbagov, pásov a tuhej karosérie starali aj dva pokrokové systémy - rozpoznávanie semaforov a radar, ktorý monitoroval vzdialenosť od iných vozidiel. Treba podotknúť, že na mňa interiér pôsobí veľmi priateľne a sympaticky aj v porovnaní s dnešnými automobilmi a nedá sa mu uprieť veľká miera nadčasovosti. VRCčko bolo technologicky vyspelé a zároveň praktické auto, ktoré by sa hodilo do každej rodiny.
Vario Research Car síce nepopierateľne je slepou uličkou vo vývoji moderných automobilov, ale predstavte si, čo ak by nebolo. Mnohí ľudia by doma nepotrebovali mať dva automobily, cesty by boli oveľa menej preplnené a aj ochranári prírody by jasali, pretože menej áut = menej znečistenia. Som si istý, že v kombinácii s vhodnou pohonnou jednotkou ( ja osobne si predstavujem 2.0 L, atmosférický benzín ) by toto auto mohlo predstavovať skutočného chamaleóna, pracanta, s ktorým si vodič vo chvíľach voľna užije mnoho zábavy. No nie je to ideálna kombinácia ? Priznávam sa, ja by som si vedel predstaviť, že by som podobné vozidlo vlastnil. Dokonca sa mi vo verziách kabrio, kupé a pickup veľmi páči.
V budúcom diele Čo by bolo keby pôjdeme na exkurziu do starej dobrej Ameriky prvej polovice 20. storočia a skúsime zistiť, čo by bolo keby autá boli viac ako stíhačky.
Poteší ma, keď vyjadríte svoj názor na VRC v diskusii, prípadne navhrnete tému na výlet do minulosti ( alebo budúcnosti ? :) ) pre ďalšie časti môjho seriálu.
