Daň za parkovanie. Majú ju politici morálne právo zriadiť?

Spochybniť potrebu parkovacej politiky môže byť považované za blúznenie a čisté bláznovstvo. Ak sa na celú vec pozriete pokojne a bez emócií, vyjde vám, že parkovacia politika je vlastne podvod. Prečo? Pozrime sa na túto záležitosť v nasledovných tézach a otázkach. Skúste si na tie otázky úprimne odpovedať a skúste sa nad tézami aspoň trochu zamyslieť, aj keď sa vám budú zdať na prvý pohľad možno hlúpe. Aby sme dospeli k rozumným záverom, potrebujeme zmeniť štýl nášho myslenia, ktoré je zaťažené naučenými dogmami.

Parkovacia politika a bohatí

Keď človek vymyslel auto, asi netušil, že o mnoho, mnoho rokov neskôr jeho existencia rozháda spoločnosť. Ale... kto sa vlastne háda? Majetní a bohatí s politikmi alebo tí, ktorí žijú od výplaty do výplaty? Koho sa daň vlastne týka? Nižšej a strednej vrstvy, rodín a pod. Alebo snáď milionárov či vyššej strednej vrstvy? Tých, ktorí majú domy, garáže, peniaze a moc...? Zamyslime sa. Komu to prospeje? Komu uvoľníme ulice, aby sa mohli preháňať na svojich rýchlych a luxusných tátošoch? A kto sa bude voziť v pomalej nemodernej a často smradľavej MHD?

Služba – neslužba?

Je parkovacia politika službou? Ak nie, ako je možné, že bude spoplatnená? Ak je službou, ako je možné, že máte platiť za niečo, čo vám nik negarantuje? Ak platíte elektrárňam poplatok za odber, máte doma prúd, svetlo. Elektrárne vám asi nepovedia: „Môže sa stať, že nie vždy, keď prídete domov, budete mať doma prúd“. Ak platíte za odvoz odpadu, máte istotu, že OLO sa oň postará a viete, za čo platíte. Neodvezenie je viac výnimkou ako pravidlom. Ak si zaplatíte električenku, máte istotu (väčšinou), že vás váš spoj odvezie. Ale ak zaplatíte ročný poplatok za parkovanie, je šum-a-fuk koľko to bude, tu už nemôžete očakávať garanciu zaparkovania. Tak potom ZAČO budete vlastne platiť? Za to, že sa vaše parkovacie možnosti možno zlepšia...? Ale - zvýši sa počet parkovacích miest?

Zvláštny prístup, porušujúci rovnováhu – ak totiž berieš, musíš aj dávať. Občas počúvam aj čudesný názor, že parkovanie nie je ľudské právo. Škoda ho komentovať, ale predsa len pár vetami. Je to lož a hlúposť. Ale tu nejde predsa o nejaké právo, či neprávo. Ale o zdravý rozum. Ak by sme prijali toto demagogické tvrdenie ako princíp, tak by sme vlastne nemali právo na nič. Ani na prácu, ani na bývanie, ani na dýchanie. Šialené...

Bratislavčan cudzincom vo svojom meste?

Bratislavčan sa v prípade šialených zámerov radných stane cudzincom vo vlastnom meste. V tom meste, v ktorom sa narodil, alebo tu žije mnoho rokov, platí tu dane a má to mesto rád celé, také, aké je. Teoretici tzv. parkovacej politiky vymysleli, že ak idete napríklad na návštevu k rodičom do inej mestskej časti, o dve hodiny sa stávate cudzincom. Už je jedno že tu platíte dane, je jedno že ste v jednom meste, ste proste v inej lokalite a tak už nemáte nárok. Pritom si uvedomte, že ste prihlásený na trvalý pobyt v Bratislave - v meste ako takom - neprihlasujete sa do niektorej z mestských častí. Napriek tomu v inej mestskej časti ako v ktorej bývate, odrazu strácate svoje práva obyvateľa jedného mesta... Nie je to šialené?

Majú morálne právo na novú daň?

Je zvláštne, ako dokážu byť mnohí ľudia slepí a hluchí k faktom. Faktov, hovoriacich proti politikom je neúrekom. Ale, ako sa hovorí, kto nechce vidieť nevidí a kto nechce pochopiť, nechápe. V prvom rade: máme takmer 30 (!) rokov od nežnej revolúcie. Živíme armádu platených politikov, ktorí za 30 rokov neurobili v dopravnej infraštruktúre mesta takmer nič. Vlastne niečo predsa len: Sprístupnili jednu (!) krátku električkovú trať do Petržalky. No a potom, ako dovolili developerom zapratať mesto zväčša nevkusnými domami a obytnými súbormi a množstvom zbytočných nákupných centier, sa ešte zdráhajú, či im má súkromník na vlastné náklady vybudovať kúsok novej električkovej trate.

Aj keď všetci vieme, že si tým riešia aj vlastné ciele. Bratislava dostala pred rokmi do „daru“ zvláštny obchvat, ktorý je zároveň diaľnicou a zápchy v meste nerieši. Zápchy sa okrem centra presunuli aj na obchvat a mosty. Bratislava a jej okolie roky rokúce čaká na nultý obchvat. (D4R7). Kým sa urobí, už možno nebude nič platný, lebo áut pribúda a pribúda. Apropo, koľko záchytných parkovacích miest bolo postavených na okrajoch Bratislavy za ostatných 30 rokov - alebo aspoň od posledných MS v hokeji v roku 2011...?

Dalo by sa pokračovať. Čo neurobili, mali a mohli. A všetci tí, ktorí sú tam dnes, nech sa netvária: „my nič, my muzikanti...“ Všetci sme dedičmi toho, čo bolo. Všetci zbierame ovocie našich činov i nečinov. Na metro, či rýchlodráhu sa vďačne zabudlo. Iste, veď ktorí politici by si to zobrali na triko? Prečo by to robili, keď je to „drahé“ a pre ľudí...? Načo, že...? Takže morálne právo vyrubiť novú daň nemajú. Ani tí súčasní a ani ich predchodcovia neurobili dosť preto, aby ponúkli skutočnú a kvalitnú dopravnú alternatívu. Ak ale mnohí politici dokážu zhypnotizovať určitú časť obyvateľstva až tak dokonale, že ľudia sú ochotní v dnešnej dobe sami a ochotne platiť a dokonca k tomu vyzývajú aj ostatných a veria, že ide o dobré riešenie, tak to teda „klobúk dole“, pred tými černokňažníkmi v poslaneckých a na radničných stoličkách. Sú to mágovia.  

Viacnásobné zdanenie

Veľa ľudí vo svojej zaslepenosti tvrdí, že verejný priestor je treba spoplatniť. A teda ak auto stojí na verejnom priestore, treba ho „skasírovať“. Tak a teraz pozor! Ak by sme to trochu nadsadili, v princípe potom treba, okrem áut, skasírovať aj kočíky, bicykle, chodcov, inlajnistov, skejtbordistov, kolobežkárov a pod. Pretože – „zaberajú“ verejný priestor. Ale veď oni predsa zaberajú priestor, ktorý im bol zväčša na to určený - tak prečo by mali byť spoplatnení? A podobne aj AUTÁ zaberajú len priestor, ktorý im bol výstavbou určený. Teda ulice, cesty a parkoviská. To je ich vymedzený priestor. A samospráva a štát mali v minulosti a majú aj v súčasnosti nástroje na to, ako ich vpratať do týchto medzí. To, že zákony, resp. predpisy nedokážu realizovať v praxi, nie je chybou občana. A navyše, ide o verejný priestor (cesta, parkovisko), ktorý už raz poplatníci ZAPLATILI - Bratislavčania. Takže je to fígeľ, ide o dvojité zdanenie, smrdí to novodobým (akože legalizovaným) výpalníctvom. Ale je to podvod! Nik dnes asi nepopiera, že cesty, ulice a parkoviská boli a sú budované pre autá, že? No... tak potom ak autá nechceme, nestavajme cesty, nestavajme parkoviská, nerobme ulice...

Ale keď ich už postavíme, tak vedzme, že ide o naše peniaze - peniaze daňových poplatníkov, teda vaše peniaze. A potom ešte platíte aj za ich údržbu a čistenie. Tak koľkokrát ešte treba za cesty a parkoviská platiť...? Troj-, štvor-, päťnásobne...?

Pôjdu príkladom? 

Všetci tí na radnici a v mestskom či miestnych zastupiteľstvách, ktorí horujú za menej áut v uliciach, by mali ísť príkladom. Hovorí sa, že príklady tiahnu. A tak ak sa poslancom podarí naozaj zdaniť obyvateľov za parkovanie aj napriek ich odporu, mali by obmedziť, alebo predať svoje autá a začať jazdiť MHD. Už chcem vidieť, najmä vysokých funkcionárov magistrátu, miestnych úradov, starostov či poslancov nevynímajúc, ako presadnú zo súkromných či služobných áut do „upotenej“ a topornej MHD. Naozaj by som to rád videl... Bude to veľký deň a bola by to veľká sranda... A nepomôžu výhovorky typu že nemáme čas, že funkcia si to vyžaduje... Aj iní ľudia nemajú čas a v MHD sa voziť musia.

Takže panie a páni poslanci, hor sa do električiek, trolejbusov a autobusov. Ale pozor, v mnohých prípadoch si so sebou zoberte aj niečo na prezlečenie. Pretože v MHD to veru často nevonia -  aby vám tie vaše vzácne obleky a šaty nenapáchli „vôňou“ skutočnej ulice.

Auto a nastavenie spoločenskej logistiky

Počul som aj názor, že zdanením áut za parkovanie sa predpokladá, že niektorí majitelia svoje autá predajú... Tak po prvé -  tí bohatší určite nie, pretože ich poplatky nezaťažia. Po druhé. Aj keby to bola pravda, predané auto sa nevyparí. Opäť sa len niekde posunie, presunie a niekde inde zaberie priestor. Takže to vec nerieši. Pokiaľ ide o snahu o znižovanie počtu áut, hádam netreba vysvetľovať, že naša súčasná spoločnosť je, nastavením „spoločenskej logistiky“, šialená.

Ľudia sú donútení denno-denne sa presúvať, cestovať, jazdiť, behať, naháňať sa z jedného konca mesta i Slovenska na druhý. Každý z nás stále a neprestajne niekde chodí, behá, jazdí a presúva sa. Tak je nastavená logistika fungovania spoločnosti. A odrazu – sek. Už sa nesmiete rýchlo a bezpečne presúvať. Pôjdete MHD. Pôjdete síce pomaly, v smrade a natlačení ako sardinky, ale pôjdete, pocestujete. Keby sme neboli vystavení tlaku neustáleho presúvania sa kvôli všetkému možnému, možno by tento problém nikdy neexistoval. Ale vo svojej šialenosti sme vytvorili mestá plné stresu a napätia. Vybudovali sme ďaleké aglomerácie, roztiahli sme mestá na obrovské vzdialenosti.

Úrady a inštitúcie i pracoviská sme roztrúsili po širokom okolí a tešili sme sa akí sme múdri. A dnes? Máme problém. Jasné. Nevieme sa dostať tam, kam potrebujeme. Je to ťarcha, stres a napätie. A auto? Malo byť pomocníkom, no stalo sa luxusom. Navyše, ak by sme to s tým obmedzovaním áut mysleli vážne a úprimne, museli by sme začať takpovediac od gruntu.

Znížiť či obmedziť ich výrobu. Automobilky denne chrlia stovky áut. Áut je pomaly viac ako ľudí na celej planéte. Ak chceme napríklad zamedziť, aby nám voda nevytopila byt, nemôžeme predsa donekonečna vytierať podlahu handrou. Musíme zastaviť zdroj - otočiť ventilom a odstaviť vodu. Máme "gule"  to urobiť v prípade vozidiel? Lebo ak nie, kam sa tie autá podejú, keďže denne ich z predajní odchádza veľké množstvo? Namiesto toho, aby sme hľadali odpovede v sebe, ako chceme pokračovať s týmto systémom ďalej, začíname sa trestať podivnými rádoby riešeniami. A tí ktorí stvorili a tvoria systém dopravy postavený na automobilizme, sú dnes zväčša bohatí a aj ich deti sú zabezpečené a my sme „chudobní“ a chudobní budeme ešte viac. Z auta prestúpime do MHD. No nie všetci. V spoločnosti sú vždy rovní a rovnejší. Nie pre každého platia pravidlá. Tí, ktorí ich určujú sa nimi zväčša neriadia. Tak to bolo a aj bude.

Zdroj: Robert Lattacher pre bakurier.sk