DARPA Urban Challenge je 2-miliónová súťaž pre autonómne autá

Za svitania 13. marca 2004 vyrazilo do kalifornskej púšte 15 áut bez vodičov, ovešaných kamerami, senzormi a počítačmi. Išlo vtedy o DARPA Grand Challenge, prvú súťaž svojho druhu, kde po prekonaní náročnej 240 km dlhej terénnej trasy víťaz získal jeden milión dolárov. Podmienkou bolo dokončiť preteky do desiatich hodín. Ako to však občas býva, drsná púšť kombinovaná s technickými problémami spôsobila, že sa do cieľa nedostalo ani jedno auto. V skutočnosti sa najďalej dostalo vozidlo Sandstorm (na základe Hummeru), ktoré prekonalo trasu celých 11 kilometrov.

Druhý pokus sa už vydaril

Prvotný neúspech však neodradil ani súťažiacich, ani organizátora, a tak sa po roku a pol postavilo na štart 212 kilometrov dlhej trate ďalších 23 autonómnych vozidiel, z ktorých 5 sa úspešne dostalo do cieľa. Z víťazstva a odmeny dva milióny dolárov sa radoval tím zo Stanfordskej univerzity s autom Stanley (VW Touareg). Do cieľa mu to trvalo 6 hodín a 53 minút. Ako piaty vtedy skončil známy nákladiak TerraMax (objavil sa v Top Geare v roku 2013), ktorý síce prekonal časový limit 10 hodín, no iba z toho dôvodu, že prečkal noc bez pohnutia na trati.

V roku 2007 DARPA zorganizovala tretiu súťaž, tentokrát pod názvom Urban Challenge. Konala sa na ploche bývalého letiska, ktoré bolo pre účely súťaže pretvorené do podoby malého mesta. Tentokrát už nestačilo dostať sa z jedného miesta na druhé, teraz sa autonómne automobily museli popasovať s oveľa zložitejšími problémami. Tímy museli postaviť automobily schopné jazdy v skutočnej premávke, vykonávať zložité manévre ako je zipsovanie a radenie sa, predbiehanie, parkovanie a bezpečné prechádzanie cez križovatky. Jednalo sa o prelomovú udalosť, keďže sa bezpilotné vozidlá museli potýkať nielen s ďalšími autami s vodičmi, ale aj s ostatnými autonómnymi autami. Autá sa pritom museli riadiť platnými dopravnými zákonmi.

Do súťaže sa zapojilo 89 tímov z celého sveta, z ktorých 35 bolo pozvaných na kvalifikáciu. Tá pozostávala z troch nezávislých testov. V prvom bolo treba zvládnuť pripojenie sa do premávky z križovatky, v druhom bola skúšaná schopnosť udržať sa v jazdnom pruhu a automaticky zaparkovať, a v treťom bolo nutné prejsť v hustej premávke niekoľkými štvorprúdovými križovatkami. Autá museli rozpoznať ostatné vozidlá na ceste, určiť ich poradie pri prejazde križovatkou, a nakoniec bezpečne prejsť.

Kvalifikáciou úspešne prešlo 11 tímov, ktoré sa 3 novembra 2007 postavili na štart 96 kilometrov dlhej trasy. Mapu trasy dostali tímy už dva dni dopredu, no až 5 minút pred štartom boli oboznámení s presným zadaním úloh a povinnými checkpointami. Trať bolo nutné prejsť do šiestich hodín.

Po pár hodinách od štartu už ostala finalistov iba polovica. TerraMax sa napríklad pokúsil prejsť budovou a bol diaľkovo odstavený, autá z MIT a Cornellu sa zrazili v jednom pruhu. Šestica áut však neúnavne pokračovala ďalej, a nakoniec sa do cieľa dostal ako prvý VW Passat zo Stanfordu, prenasledovaný Chevroletom Tahoe tímu Tartan Racing. Po súčte všetkých bodov bol ako víťaz uznaný Chevrolet s priemernou rýchlosťou 22,5 km/h a časom 4 hodiny a 10 minút, jeho konštruktéri si domov odniesli odmenu 2 milióny dolárov. Do cieľa sa ešte dostali tímy Stanford Racing, VictorTango, MIT, The Ben Franklin Racing Team a Cornell s ich autom nazvaným Skynet.

Tieto súťaže pomohli vývoju nových technológií, či už pre vojenské alebo civilné použitie. TerraMax sa zrejme čoskoro stane súčasťou autonómnej flotily americkej armády, TORC Robotics ďalej vyvíja autonómne funkcie pre vozidlá používané v námornej pechote. 

Vývoj autonómneho riadenia oznámilo už niekoľko významných hráčov na poli automobiliek (Tesla, nemecké prémiové značky) a svoju šancu cíti aj softwarový gigant Google a Apple. Autonómne riadenie je totiž technológia, na ktorú čaká veľké množstvo ľudí, a v budúcnosti môže byť jedným z hlavných faktorov pri výbere auta.

zdroje: darpa.mil, livescience.com