Vyjadrenia si Ernst & Young nevycucali z prsta, vychádzajú z prognózy nástroja vytvoreného umelou inteligenciou. Predpoveď neplatí pre celý svet, ale pre najsilnejšie automobilové trhy - americký, európsky a čínsky. Spoločnosť Ernst & Young taktiež tvrdí, že do roku 2045 klesnú predaje áut len so spaľovacím motorom pod jedno percento. Je to reálne, alebo ide skôr o prázdne reči?
Bohužiaľ, žijeme v dobe kde má pravdu ten, ktorý viac kričí. Do značnej miery je to aj prípad elektromobility. Elektromobilitu nepovažujem vyslovene za zlo, no spôsob, akým sa propaguje a hlavne pretláča, rozhodne nie je správny. Je pravdou, že elektrifikované vozidlá sú na vzostupe, čo dokazujú aj stále rastúce predaje. Avšak, autá so spaľovacím motorom nemôžeme odpísať a rozhodne nie ich poslať do historických kníh. Pýtate sa prečo? Pokúsim sa odpovedať čo najstručnejšie pričom sa miestami opriem aj o moju seminárnu prácu s názvov, či „Je spoločnosť pripravená na masívny prechod k elektrickým autám?“.
Zdroj: Porsche
Umelo vytvorený dopyt
Ako som vyššie spomenul, predajné čísla elektromobilov a vlastne celkovo elektrifikovaných vozidiel stále rastú. Ich dopyt je však do veľkej miery vytvorený umelo. Či neustále prísnejšími emisnými normami, ktoré sú už teraz nezmyslene prísne alebo rôznymi dotáciami či zvýhodňovaním elektromobilov. Dopytu po elektrických autách do veľkej miery pomáha aj EÚ „propagandou“ namierenou voči spaľovacím motorom, či vyjadreniami o ich úplnom zákaze a stanovovaním rôznych termínov ich konca.
Ako príklad si môžeme zobrať Holandsko, ktoré je jedným z európskych lídrov elektromobility. V roku 2019 naberali elektromobily na veľkej popularite. Ako však ukázali neskoršie udalosti, nešlo o prirodzený, ale o umelo vytvorený dopyt, čím štáty značne deformujú automobilový trh. V Holandsku totiž zvýšili daň za spaľovacie vozidlo na 22 %. Pričom ľudia, ktorí kúpili elektromobil, zaplatili len 4 %. Navyše nemuseli platiť ani cestné poplatky a majú až ďalšie výhody. Holandská vláda neskôr oznámila, že od januára 2020 zvýšia daň za elektromobily až o 100%, teda zo 4 na 8% (čo je stále výrazne menej v porovnaní s 22 % na bežné autá). To spôsobilo absolútny ošiaľ. V decembri 2019 sa v Holandsku predalo 42 471 vozidiel, pričom až 23 047 z nich bolo elektrických. V januári 2020 sa v Holandsku predalo 43 706 áut, avšak po zvýšení dane na 8 % bolo elektrických len 1 474. To je pokles z trhového podielu z 54,27% na len 3,37 %. Aj to jasne značí, ako rôzne dotácie a výhody pre elektromobily vytvárajú umelý dopyt.
Zdroj: Techcrunch
Odkiaľ zobrať energiu?
Aby mali elektromobily ekologický zmysel a boli ozaj tak čisté ako sa nám snaží EÚ nahovoriť, musela by energia, ktorá ich poháňa pochádzať iba z obnoviteľných zdrojov. To je však takmer nemožná misia. Podľa Our World in Data pochádzalo v roku 2019 až 36,7% celosvetovo vyprodukovanej elektriny z uhoľných elektrárni, 23,5% z plynových elektrárni a len 10,4% z tých jadrových. Elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov tvorila len 26,3% a nezdá sa, že by to číslo dramaticky stúpalo. Súčasná elektrická kapacita Európy navyše zďaleka nie je postačujúca. Masívny nárast podielu elektrických áut si bude žiadať väčšie množstvo elektrickej energie. V súčasnosti totiž spotrebujú elektrické autá v EÚ len okolo 0,03 % celkového dopytu elektrickej energie. Ak by však počet elektromobilov narástol na 30 - 40 miliónov (ako by EÚ chcela), podiel by sa zvýšil na 10%, čo je 333,33-násobný nárast spotreby elektriny. Odkiaľ by sme na to zobrali energiu? Navyše vieme, že obnoviteľné zdroje nie sú také efektívne a stavbu nových uhoľných elektrárni predsa nemôžeme schvaľovať ani podporovať. Presunuli by sme len emisie EV z miest do komínov elektrární.
Nedostatočná infraštruktúra
Ďalším dôvodom, prečo nemôžeme bezhlavo skočiť do elektromobility je stále nedostatočná infraštruktúra. Počet nabíjacích staníc síce stále rastie, no ich počet nie je ani zďaleka postačujúci. Európska asociácia automobilových výrobcov totiž tvrdí, že na splnenie plánov EÚ (čo sa elektromobility týka) by musela Európa disponovať miliónom nabíjacích staníc do roku 2024. Na konci roka 2020 však Európa mala zhruba len 200-tisíc verejných nabíjacích staníc. To by znamenalo 800-tisíc nových staníc za 3 roky, čo je v priemere zhruba 730 nových nabíjacích staníc každý deň. EÚ zároveň chce, aby do roku 2030 bolo na cestách okolo 30 miliónov elektrických áut. To by však znamenalo potrebu aspoň 3 miliónov nabíjacích staníc. Azda každému môže byť jasné, že je to nereálne.
Spoločnosť skrátka nie je pripravená na masívny prechod k elektromobilom. Tie stále sprevádza veľa nezodpovedaných otázok, prehliadajú sa názory odborníkov, a to som sa dotkol v podstate len špičky ľadovca a nehovorím o nevýhodách samotných elektromobilov (samozrejme, majú aj výhody). Ak máme raz prejsť na elektrický pohon, treba tomu nechať prirodzený priebeh. Násilne nútená elektromobilita rozhodne nie je cesta a akurát uškodí celému európskemu automobilovému priemyslu. Racionálne zmýšľajúci človek by povedal, že elektromobily v nasledujúcich rokoch, možno aj dekádach v predajoch spaľovacie motory nepredbehnú, nakoľko na masívnu elektromobilitu stále nie sme pripravení, ak niekedy vôbec budeme, a prudký nárast elektromobilov môže byť nezvládnuteľný. Vyjadrenia EÚ a viacerých štátov, ktoré plánujú zákaz predaja áut so spaľovacími motormi (napr. Británia už od roku 2030) však naznačujú, že ich riešením bude práve násilne nútená elektromobilita a ľudia skrátka nebudú mať na výber. Aj preto by som sa nečudoval, ak by bola predikcia spoločnosti Ernst & Young nakoniec pravdivá, navyše, keďže do tejto predikcie berú aj hybridy a plug-iny, je to veľmi reálne.
Zdroj: Ernst & Young
