Nechápte ma zle. Rozhodne nemám nič proti ekológii, no v prípade automobilového priemyslu, zodpovední ľudia riešia iba jeden zo zdrojov znečistenia. Chápem, že práve osobné autá sú oblasť, do ktorej sa dajú najľahšie implementovať technologické novinky. Prečo sa však s rovnakou vervou neriešia emisie v nákladnej doprave, leteckej, či lodnej doprave, alebo priemysle, či energetike? Tam to totiž nie je tak vidieť, dá sa operovať s potrebami väčšej skupiny ľudí a aj životný cyklus lietadla či lode je približne 4 násobný oproti autu. No, najmä vývoj nových technológií sa dá ľahšie preniesť na koncového zákazníka, hoci aj to má svoje hranice. Konkurencia je totiž veľká, automobilky ponúkajú viac rôznych typov, ako kedykoľvek predtým a je v ich záujme držať ceny na prijateľnej úrovni. Samotný výrobcovia preto protestujú proti stále prísnejším emisným normám práve kvôli vysokým nákladom. Tvrdia totiž, že sa pomaly dostávajú na hranicu, ktorú sú ochotní zákazníci zaplatiť. Je pritom jasné, že sprísňovanie limitov nekončí. Dôkazom je aj nedávny samit krajín G7 v Nemecku. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, Kanady, Talianska, Japonska, Veľkej Británie a USA na ňom totiž dospeli k niekoľkým dohodám. (Rusko bolo z niekdajšej skupiny G8 vylúčené po anexii Krymu.)
Tohtoročný samit G7 sa konal na zámku Elmau v Bavorsku.
Jednou z dohôd, ktoré budú automobilových fanúšikov rozhodne zaujímať, je dohoda o dekarbonizácii globálnej ekonomiky do konca storočia. Znamená to, že do roku 2100 postupne prestaneme využívať fosílne palivá. Predstavitelia G7 však v tomto smere zatiaľ nestanovili žiadne záväzné ciele. Už teraz sa ale ponúkajú v podstate tri riešenia. Elektromobily s batériami, palivové články a používanie syntetických, CO2 neutrálnych palív, aké v poslednej dobe predstavila napríklad firma Audi. Hoci nám Tesla ukázala, že sa elektromobilov nemusíme báť a Audi naznačilo, že spaľovací motor zostane aj naďalej alternatívou pre dlhé trasy, aj v týchto prípadoch je otázne zaťaženie životného prostredia pri výrobe energie, či batérii. Všetko by bolo v poriadku, ak by sme boli schopní vyrábať dostatočné množstvo energie z obnoviteľných zdrojov. Momentálne to tak ale nie je a celá táto mašinéria je iba presúvaním ekologického zaťaženia na menej viditeľné miesto. Koniec storočia je však ďaleko a keď sa pozrieme ako sa automobil zmenil za posledných 85 rokov, je jasné, že naši vnuci už budú autá vnímať inak.
Predstavitelia krajín G7 chcú do roku 2100 postupne prestať s používaním fosílnych palív. Európske emisné limity k tomu podľa automobiliek smerujrú už dnes. Výrobcovia totiž tvrdia, že sa dostávajú na hranice možností spaľovacích motorov a ďalšie znižovanie emisií bude veľmi náročné.
Prísnejšie emisné limity
Čo sa však rozhodne dotkne aj nás, sú prísnejšie emisné limity na najbližšie obdobia. Súčasná norma na flotilové emisie CO2 pre automobilky je v Európe 123,4 g/km. To zodpovedá spotrebe 5,3 l/ 100 km. Aj preto majú automobilky eminentný záujem uvádzať pri jednotlivých modeloch, čo najnižšiu spotrebu. Niet teda divu, že odmietajú novú metodiku merania WLTP (World Light Duty Test Procedure). Tá súčasná, nazvaná NEDC (New European Driving Cycle), im totiž dovoľuje merať spotrebu v reálne nedosiahnuteľných podmienkach a legálne skresľovať výsledok k lepšiemu. Európska únia už ale schválila normu, podľa ktorej sa od roku 2020 hranica emisií CO2 posunie na 95 g/km. To zodpovedá spotrebe 4,1 l/ 100 km. Automobilový výrobcovia sa už teraz bránia, no Európska únia ide ešte ďalej. Minulý rok totiž schválila limit pre flotilu na úrovni 68 až 78 g CO2 na kilometer. To predstavuje priemernú spotrebu modelov v portfóliu automobilky na úrovni 2,9 až 3,4 l/ 100 km. Na dosiahnutie tejto úrovne majú výrobcovia čas do roku 2025, pričom európska únia má na rok 2030 naplánované ďalšie znižovanie limitov. To by však už malo zahrnúť aj bývanie, nákladnú dopravu, či poľnohospodárstvo. Proti prísnejším normám sa ale automobilky bránia. Európska asociácia automobilových výrobcov ACEA pritom argumentuje tým, že za posledných 20 rokov dosiahli redukciu CO2 o 34%. EU podľa nich nie je realistická, keď očakáva podobný výsledok za polovičný čas. Podľa predstaviteľov ACEA navyše automobilky tvrdia, že tie najefektívnejšie opatrenia na zníženie CO2 už urobili a splnenie daných cieľov si vyžiada väčšie investície s menším efektom. Výrobcovia sa tiež bránia tým, že tlak na znižovanie emisií CO2 technológiami, ktoré zákazníci nechcú kupovať, znižuje ich konkurencie schopnosť. Navyše argumentujú, že sa už dnes dostávajú na hranice možností spaľovacích motorov. EU však oponuje, že sú k dispozícii aj alternatívne technológie. Aj preto automobilky stále častejšie pridávajú do svojho portfólia modely s hybridným, či elektrickým pohonom. Ich podiel na trhu je však veľmi malý. Elektromobily majú napríklad na európskom trhu podiel iba 0,3%. Výrobcovia preto volajú po dotáciách pre kupujúcich.
