Vývoj posledných rokov ukazuje, že klasickým tlačidlám v kabíne moderného auta odzvonilo. Aplikácia stále väčšieho počtu funkcionalít palubných systémov vyžaduje čoraz viac ovládacích prvkov, menu palubných počítačov sa z generácie na generáciu rozrastá do hĺbky aj šírky a priestorové možnosti súčasných palubných dosiek, či výplní dverí už skrátka nedokážu poskytnúť priestor na tak vysoký počet tlačidiel. Do hry sa navyše vkladajú aj ergonómovia, ktorí chcú mať všetko po ruke a tlačia na výrobcov, aby umiestňovali všetky ovládacie prvky v dohľade aj pohodlnom dosahu vodiča. Že to pri súčasnom rozvoji konektivity a informačných systémov áut nie je možné, je jasné asi každému. Ako sa navyše ukazuje, výroba klasických tlačidiel je dosť drahou záležitosťou, čo najmä v dobe, keď sa šetrí každý cent, nie je najpríjemnejšie. Automobilky však našli riešenie, ako z tejto kaše vykorčuľovať – digitálne prístrojové štíty a dotykové displeje.
Na digitálne prístrojové štíty si zákazníci celkom rýchlo zvykli, automobilky ich totiž opíjajú teóriou prémiovosti a hrou na pestrofarebnosť, ktorej mnohí radi podľahnú. Len málokomu dôjde, že výrobne sú digitálne displeje dokonca lacnejšou alternatívou ako klasické analógové prístroje. Horšie je to však v oblasti dotykových displejov. Ich zásluhou síce dokážete na malej ploche obslúžiť prakticky ľubovoľné množstvo funkcií, no to si často od vodiča vyžaduje viac pozornosti ako v prípade ovládania klasických tlačidiel. Ako sa totiž ukázalo, hlavným problémom je absencia spätnej väzby potvrdzujúcej, že ste zvolenú funkciu dotykom skutočne aktivovali. Automobily sa však nezľakli a prišli s tzv. haptickou odozvou simulujúcou stláčanie normálneho tlačidla. Displej pod prstom zavibruje, čím potvrdí aktiváciu funkcie.
Kým ešte v nedávnej minulosti týmto riešením ohurovali len tie najprémiovejšie automobilky, dnes sa haptika pomaly dostáva aj do cenovo dostupnejších segmentov a nahrádza klasické dotykové displeje bez odozvy.
Dotykové displeje na volantoch?
Dotykové displeje a plochy sa zároveň v čoraz väčšej miere objavujú aj na multifunkčných volantoch. Ani tu však vývoj nekončí. Stále vyššie zastúpenie displejov v autách núti automobily k neustálej evolúcii a tie tak neustále prichádzajú s novinkami. Okrem 3D-displejov je to aj tzv. ultrahaptika, kedy kamery a senzory v aute presne sledujú pohyby vašich prstov a keď zistia, že sa prstom blížite ku konkrétnemu tlačidlu, aktivujú ho ešte predtým, než sa displeja fyzicky dotknete.
A aby ste neprišli o toľko žiadanú spätnú väzbu, akusticky a pomocou ultrazvuku vyšlú k vášmu prstu impulz simulujúci skutočný dotyk a vibráciu. Znie to ako sci-fi, ale je to realita, ktorá si čoskoro nájde cestu do sériových áut. Práve takýmito riešeniami sa automobilky snažia zákazníkom dokázať, že dotykové displeje sú skutočnou budúcnosťou, len si skrátka treba počkať na ich doladenie do ideálnej formy.
Najväčšia výhoda dotykových displejov?
Pomocou zmeny softvéru viete prakticky behom sekundy zmeniť ich rozloženie aj konfiguráciu. Tlačidlá tak nemusia meniť len svoju farbu, ale aj funkciu, množstvo, rozmiestnenie či dokonca spôsob a intenzitu svojej odozvy. Ešte sa vám dotykové displeje v aute zdajú, ako hlúposť? Blízka budúcnosť vás všetkých presvedčí, že toto je ozaj jediná cesta.
