Najzaujímavejšou časťou karosérie 1000 MBX bol chýbajúci B-stĺpik.
Automobilka už od začiatku plánovala rozšírenie ponuky aj o iné karosárske verzie. Dokumentuje to aj fakt, že v rámci 50 kusovej overovacej série v roku 1961 postavila aj roadster s označením 991, polokabriolet s plátennou strechou a tudor označený 990T. Škoda totiž chcela nahradiť populárnu Felíciu s otvorenou strechou a potrebovala ponúknuť aj športovejšie vyzerajúci model. Problém však bol s krútením karosérie. Felícia totiž mala karosériu pripevnenú na podvozkovom ráme. Škoda 1000 MB a všetky jej plánované deriváty už mali mať samonosnú karosériu. V Mladej Boleslavi ju však nevedeli urobiť dostatočne pevnú na to, aby bola vhodná pre otvorené verzie. Aj preto sa do výroby nakoniec dostala verzia tudor teda MBX.
V rámci overovacej série automobilka postavila aj roadster. Do výroby sa však pre problémy s krútením karosérie nedostal.
Škoda 1000 MBX bola predstavená v roku 1966 na autosalóne v Ženeve. Jej výroba však začala až na jeseň toho istého roku. Oficiálny dátum spustenia bol 1.10. 1966. Do konca roka Škoda vyrobila niekoľko desiatok kusov. Tieto autá boli určené pre vybraných zákazníkov, ktorí ich testovali v bežnej premávke. Svoju 1000 MBX tak dostal napríklad riaditeľ AZNP (Automobilové Závody Národní Podnik) Novotný, Ing. Hausman a vedúci vybraných servisov. K prvým bežným zákazníkom sa dvojdverová tisícka dostala až na začiatku roka 1967. Automobilka však mala problém s jej montážou. Jej najväčšou slabinou bola karoséria. Škoda 1000 MBX musel totiž čo najviac dielov zdieľať so 4-dverovým sedanom. Aj preto nemá dozadu sa zvažujúcu strechu a napríklad C-stĺpiky dostali svoj negatívny sklon vďaka obráteným trojuholníkovým bočným okienkam zo sedanu. Absencia B-stĺpiku však výrazne ubrala na tuhosti karosérie a aj tudor 1000 MBX trpel na jej krútenie. Konštruktéri síce nezrušili B-stĺpik úplne a časť z neho za predĺženými dverami zachovali, no bolo to málo. Siahal iba po spodnú hranu okien a dopĺňala ho iba akási lišta zadného okna, ktorá sa doň zasúvala spolu s oknom. Slabá tuhosť karosérie bola aj jedným z dôvodov, prečo nemohli byť montované na bežnej linke spolu so sedanmi. Pri zavesení na dopravník sa totiž karosérie bez okien krútili, alebo dokonca lámali. Preto automobilka presunula ich výrobu do inej haly. Mimochodom, celkom zaujímavá je aj správa zo skúšky Škody 1000 MBX Ústavu pro výzkum motorových vozidel (ÚVMV). Vyplýva z nej, že tudor mal problém aj so zatekaním vody okolo bezrámových okien.
Dvojdverový model MBX bol určený prevažne na export
Litrový 4-valec
Škodu 1000 MBX poháňal rovnaký motor ako klasický sedan. Pod zadnou kapotou teda mala 4-valec s objemom 988 cm3 s dvoma karburátormi, ktorý poskytoval výkon 38 kW (52 k) a maximálny krútiaci moment 75,5 Nm. Rozhodne to nie sú žiadne očarujúce hodnoty a 815 kg vážiacemu autu to stačilo na dosiahnutie maximálnej rýchlosti 127 km/h. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h trvalo tisícke MBX približne 26 s a spotrebovala 7,8-8 litrov benzínu na 100 km. Takto ju automobilka vyrábala až do roku 1968, keď ju nahradila modernizovanou verziou 1100 MBX s väčším motorom. Ani tá však neprekypovala výkonom. Ten zostal rovnaký, aj napriek zväčšeniu objemu na 1 107 cm3. Poskočila však maximálna hodnota krútiaceho momentu na 81,4 Nm.
Zaujímavosťou je, že v roku 1968 vznikol na podvozku 1000 MBX dvojmiestny roadster Škoda Winetou. Mal však oceľový rám a laminátovú karosériu. Nechýbala ani plátenná strecha a veľmi vydarený dizajn. Pod zadnou kapotou mal rovnaký motor a 4-stupňovú prevodovku ako 1000 MBX, no vážil iba 590 kg. Automobilka ho v roku 1968 prezentovala na autosalóne v Ženeve aj v Paríži. Ďalej ako do fázy prototypu sa však bohužiaľ nedostal.
Na báze Škody 1000 MBX vznikol v roku 1968 aj roadster Škoda Winetou s laminátovou karosériou.
Škoda dokonca uvažovala aj o nástupcovi, Škode 100/110 MBX. V sériovej výrobe ju však nahradila oveľa pohľadnejšia Škoda 110R.
Automobilka vyrobila od roku 1966 do roku 1968 1 403 kusov modelu 1000 MBX a v rokoch 1968 a 1969 1 114 kusov s označením 1100 MBX. Dovedna tak vzniklo 2 517 dvojdverových tisíciek, hoci ich Škoda chcela pôvodne vyrobiť oveľa viac. Mimochodom, cena 1000 MBX bola v roku 1967 rovných 50 660 Kčs. Iba pre porovnanie, sedan 1000 MB stál 44 000 Kčs a priemerný plat bol v tej dobe 1 400 Kčs. Znalci dnes odhadujú, že sa zachovalo iba okolo 150 pojazdných kusov MBX a cena jedného z nich, v zrenovovanom stave, sa môže vyšplhať až na 20 000 €.
Zdroj: tlačová správa, skoda-mb.prekladys.com, pravda
