Národná diaľničná spoločnosť sa stala súčasťou projektu TRANSGREEN (Integrované plánovanie rozvoja dopravy a zelenej infraštruktúry v dunajsko-karpatskom regióne s ohľadom na potreby ľudí a prírody), ktorého cieľom je zaviesť environmentálne šetrné plánovanie dopravných koridorov v rámci karpatských krajín. Spoločne s partnermi z Česka, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny sa stretli v Bratislave, s cieľom posilniť medzirezortnú a medzinárodnú spoluprácu pri plánovaní dopravnej infraštruktúry krajín Karpatského regiónu, ktorý je rozsiahlym horským celkom strednej a východnej Európy s množstvom chránených území.
"Účasť Národnej diaľničnej spoločnosti v projekte Transgreen považujem za skvelú príležitosť poučiť sa zo skúseností našich partnerov a podeliť sa s nimi o skúsenosti zo Slovenska. Poučné sú pre nás skúsenosti pozitívne aj negatívne (tzv. good and bad practice) a spoliehame sa, že najviac sa naučíme na reálnych situáciách. S využitím týchto skúseností chceme budovať na Slovensku dopravnú infraštruktúru, ktorá bude klásť osobitný dôraz na ekologické koridory a ekológiu ako takú," vyhlásil investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek.
Pilotné programy
Keďže veľké líniové stavby, ktoré sa postupne budujú naprieč krajinou, sa často dotýkajú cenných území a pretínajú migračné trasy živočíchov, chcú aj týmto stretnutím prispieť ku konkrétnym návrhom „zelených” opatrení, ktoré pomôžu minimalizovať vplyv dopravnej infraštruktúry na prírodu s osobitným dôrazom na ekologické koridory.
Na Slovensku sú v rámci projektu vytýčené dve pilotné územia – Kysuce, Malá Fatra a Strážovské vrchy na severozápade Slovenska a územie od Cerovej vrchoviny až po ukrajinskú hranicu na juhovýchode Slovenska.
„Horské oblasti sú z pohľadu vplyvu dopravy zraniteľnejšie ako iné typy krajiny. Diaľnice a vysokorýchlostné cesty predstavujú pre väčšinu živočíchov neprekonateľnú bariéru. Zvieratá ostávajú izolované v určitom priestore, čo im znemožňuje možnosť krížiť sa s jedincami iných populácií. Týka sa to najmä veľkých šeliem, ako je medveď, rys a vlk. Z dlhodobého hľadiska to môže mať fatálne dôsledky na prežívanie druhu ako takého. Na miestach križovania migračných trás s dopravnou infraštruktúrou vznikajú kolízne miesta, ktoré sú nebezpečné nielen pre zvieratá, ale aj pre vodičov,“ uviedla Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
Dôležité opatrenia
Dôsledkom nepriechodnosti komunikácie pre zver vznikajú dopravné nehody s negatívnymi vplyvmi na životy a zdravie ľudí, úhyn živočíchov a ekonomické škody na dopravných prostriedkoch ako aj na majetku NDS.
Realizáciou opatrení eliminujúcich stret zveri a dopravných prostriedkov, napríklad aj budovaním a opravou oplotenia, dochádza k znižovaniu úhynu zveri na diaľniciach a rýchlostných cestách.
Jedným z riešení ako môžu živočíchy neprekonateľnú bariéru vo forme diaľkovej komunikácie zdolať, sú ekodukty. Na Slovensku sú v súčasnosti vybudované 3 ekodukty, tzv. „zelené mosty“ D1 Mengusovce - Jánovce, ďalší je na úseku D1 Važec – Mengusovce a na D2 pri obci Moravský Svätý Ján. Vďaka výstavbe ekoduktov sa znížil úhyn zveri v roku 2017 oproti roku 2016 o 11,4 %.
Potreba vybudovania ekoduktu vznikla aj pri obci Svrčinovec na už zrealizovanom úseku diaľnice D3 Svrčinovec - Skalité. Táto diaľničná stavba totiž zasahuje do terestrického biokoridoru pre veľké šelmy a ostatnú zver lokalizovaného medzi obcou Svrčinovec a štátnou hranicou SR/ČR. Výstavba tohto zeleného mosta je aktuálne v príprave, začiatkom roka 2019 je plánované vyhlásenie verejného obstarávania na jej zhotoviteľa.
Čo si myslíme v redakcii?
Zver tu bola, je a aj bude. Výstavba ciest a diaľnic predstavuje negatívny vplyv v ekosystéme. To všetci dobre vieme. Preto už pri samotnom plánovaní je nutné sa zamýšľať aj nad ochranou zveri. Je dosť divné, že na to kompetentní prišli až teraz. Takmer 50 rokov po začatí stavby prvej diaľnice na Slovensku.
Oplotenie diaľnice je základným kritériom pre bezpečnosť užívateľov, ale aj samotnej lesnej zveri. A aj napriek tomu najfrekventovanejšie úseky (viď stále vo výstavbe D1 BA-TT) oplotenie nemajú!
Zver má inštinktívne zakorenenú migráciu. Oplotenie jej v tom logicky bráni. Neraz preto dochádza k zraneniu zveri pri prerazení oplotenia, a následne k nehodám so zmätenou zranenou zverou. A práve ekodukty by mali byť situované častejšie, aby zver mohla bez problémov migrovať. Vezmite si to naše krásne malé Slovensko. Na úseku D1 Prešov - Ružomberok (cca 100 km) alebo D2 BA - Brodské (cca 45 km) je len jeden ekodukt! To je povážlivo málo. Áno, stojí to peniaze, ale také stavby je nutné stavať s nadhľadom do budúcnosti. Je jedno, či by to bol nadzemný, alebo podzemný ekodukt, ich prítomnosť je nutná. Lenže na Slovensku sme si už zvykli, že stavba a otvorenie „biednej“ diaľnice je skôr zázrak.
Zdroj: NDS
Foto: reddit
