Slovensko má problém, množstvo emisií CO2 nových áut predaných v SR je príliš veľké. V rámci krajín EÚ sme sa umiestnili dokonca na druhom najhoršom mieste (za nami sú naozaj už len Bulhari). S číslom 133,4 g CO2/km sme na tom horšie ako Poliaci (132 g), Česi (128,7 g), Maďari (131,8 g), o Rakúsku s priemernou produkciou nových áut 125,5 g CO2/km ani nehovoriac. Ako problematická sa ukazuje práve skladba nového vozového parku. Slováci skrátka kupujú až príliš veľa benzínových áut, pričom mnoho z nich je dokonca SUV.
Benzínové SUV je z hľadiska emisií v podstate najhoršou možnou alternatívou. Prekvapenie? Ani nie, presne tak to EÚ chcela! Naftu zákazníkom vzali, elektromobily sú cenovo nedostupné a proti jazdeným autám bojuje Únia z roka na rok intenzívnejšie a v mnohých prípadoch aj zákernejšie. Politici skrátka nastavili pravidlá, ktoré v praxi zlyhávajú. Že za to nakoniec môže bežný motorista, dnes už hádam nikoho nemôže prekvapiť.
Benzín je „zdravší“ alebo ani nie?
Kto sa v emisnej problematike aj technike trochu orientuje a vie si dať veci do súvislosti, nad mnohými nariadeniami a smerovaním environmentálnej politiky EÚ len krúti hlavou. Nejde o jej nastavenie, len skrátka nerešpektuje možnosti technického vývoja, ani kúpyschopnosť obyvateľstva. Zostáva len vzdušným zámkom odtrhnutým od reality. Podobne je to aj s tlakom na elektromobilitu, ktorá je teoreticky správna. Ale len teoreticky.
V praxi sa totiž možnosti technického vývoja tvrdo prelínajú s ekonomikou, kúpyschopnosťou obyvateľstva a legislatívnym nastavením jednotlivých regionálnych politík, čo nám robí z priamej cesty k vysnívanej „zelenej“ mobilite pekný „guláš“. A dôsledky vidíme už dnes. Po príklady pritom nemusíme chodiť ďaleko a stačí zostať na Slovensku. V roku 2019 sa priemerné emisie CO2 pri nových autách zodvihli na 133,4 g, zatiaľ čo priemer EÚ je 121,8 g. Na oko je to rozdiel malý, v skutočnosti však priepastný, A bolí to o to viac, že zvyšok EÚ nám uteká.
Slovensko sa v otázke emisií oxidu uhličitého pri nových autách naozaj nemá čím chváliť. Sme takmer na chvoste EÚ.
Kde je problém?
Zdá sa, že v preferenciách a finančných možnostiach Slovákov. Nabudení reklamou sa totiž zákazníci stále častejšie rozhodujú pre vysoké a ťažké SUV, ktorých sa v roku 2019 predalo 37 670 ks, čo je až 37,08 % z celkového trhu. Nižšia stredná trieda, ktorá je emisne prívetivejšia a začína na ňu stále častejšie upozorňovať aj EÚ, tvorila na Slovensku 28 % trhu (28 436 ks.). Pre porovnanie, najmenších mestských áut sa predalo len 987 ks, čo je 0,97 % trhu. Je to logické, na Slovensku si len málo rodín môže dovoliť luxus vlastníctva malého mestského auta, a tak sa po mestách často pohybujú skôr rodinným SUV či crossoverom. Ako väčší problém sa však ukazuje palivo.
Benzínové autá tvorili v roku až 69,9 % trhu, zatiaľ čo nafta klesla na 25,11 %. A to je z hľadiska produkcie CO2 problém, pretože benzínové autá sú jeho väčšími producentmi. Inštitút environmentálnej politiky pritom nezabúda okamžite pripomínať, že z pohľadu kvality ovzdušia produkujú benzínové autá menej škodlivých oxidov dusíka, takže je to vlastne v poriadku. Na otázku, prečo sa teda pri pokutách za nadlimitné množstvo CO2 nezohľadňuje aj produkcia oxidov dusíka, však nikto z IEP neodpovedá.
Bilancia Slovenska (emisie oxidu uhličitého) voči EÚ sa zhoršuje.
A elektromobily? Tie si pre seba vyžiadali naše spoločné dotácie a obsadili 0,16 % trhu. Čo s tým? Bez zmeny nákupných preferencií sa trend rastúcich emisií nezmení. Automobilky totiž robia všetko možné, aby sa z toho dostali, no pravidlá EÚ spôsobujú to, že udávaná spotreba síce mierne klesá, ale za cenu obrovských investícií do vývoja, ktorá dvíha ceny nových áut. Na naftu sa už spoľahnúť nemôžeme, tú legislatíva vytláča na pokraj a automobilky sa od nej stále častejšie odkláňajú. Stáva sa nerentabilnou.
Zmeníme pravidlá. Veď my vás naučíme!
Na ťahu je znova EÚ. Zo strany Európskej komisie sa totiž stále častejšie ozýva snaha o zavedenie nových pravidiel. Tie aktuálne sa ukazujú ako málo účinné a nerešpektujúce možnosti jednotlivých trhov. A hoci by sme sa "všetci najradšej už zajtra" vozili v elektrických autách nabíjaných z energie získavanej z vetra, vody a slnečného žiarenia, v praxi na to stále nemáme. Čo teda môžeme čakať? Zdá sa, že to v tejto chvíli nevedia ani samotní zákonodarcovia z EÚ.
zdroj: Euractiv, IEP, ACEA, JATCO Dynamics
