JanoNR
14.03.23 19:28
V
V októbri 2014 Európska rada prijala ciel, do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov, o 40% pod úroveň z roku 1990. V roku 1990 sme o oteplovaní zemegule nevedeli a nepočuli. Vtedy sme mali iné starosti. Socialistický, ale aj kapitalistický priemysel bol, z dnešného pohľadu, smradľavý. Socialistický bol smradľavý aj z vtedajšieho pohľadu. V tom čase nikto nebol proti ekologickým nápravám. Redukcia emisii z priemyslu a dopravy išla ľahko, výsledky boli hneď viditelné. Zjednodušene, ak ste na fabrický komín namontovali filter, výsledok bol vidieť a cítiť. Rovnaké to bolo s autami. V roku 1990 žiadna euro-norma nebola. Euro I začalo platiť až v rokoch 1992-1993. Euro normy prinášali veľké výsledky, bola to pozitívna vec. Motory z pred euro-doby boli smradľavé a dymiace. Euro normy výrazne zredukovali emisie a očistili cestnú dopravu. Bol to a stále je, veľký technický úspech. Lenže, stalo sa to, čo v tom čase nikto nečakal, cestná doprava sa od roku 1990 zmnohonásobila. Nielen osobná, ale aj nákladná. Preto sa zdá, že emisie z cestnej dopravy neklesli.
V roku 2014, keď sme si stanovili emisný ciel sme boli optimistický. Dovtedy sa emisie redukovali ľahko, aj v doprave to vyzeralo optimisticky, prišla nová norma euro 6, ktorá zase znamenala pokrok.
Lenže, podla mňa, okolo roku 2014 sme narazili na technické limity. Dovtedy emisie znižovali technici, vylepšovaním technológii, ale niekde od roku 2014 emisie začali znižovať politici, politickým rečnením. Napríklad, veterné elektrárne sa politicky prehlásili za čisto bezemisné, aj keď to nieje pravda.
Namiesto jednej veľkej „špinavej“ elektrárne budeme mať 10000 malých, čistých. To že tých 10000 malých a s krátkou životnosťou, narobí podobný emisný bordel, ako jedna veľká elektráreň, s dlhou životnosťou, politikov nezaujíma. Rovnaké je to z bez-emisnou výrobou elektriny z tzv. „obnovitelných zdrojov“.
Politikom ciel z roku 2014 nestačil a tak ho v roku 2020 sprísnily, zo 40% na 55%, do roku 2030.
Podla mňa to dnes vyzerá tak, že aj ciel 40% bol optimistický, ťažko splnitelný a sprisňovať ho bola chyba. Dnes na tú chybu a prehnané plány politikov doplácame a asi aj doplatíme. Ciel sa blíži, do splnenia je ďaleko a preto politici vymýšľajú stále nové a prísnejšie normy. Politici niesú technici, rozmýšľajú inak a hlavne nemajú žiadnu zodpovednosť. Dobre je to vidiet na prijímaných zákonoch. Neplníme nejaký zákon? Pre politika žiadny problém, vymyslí nový, ešte prísnejší a vôbec ho nezaujíma, prečo sa neplnil ten starý. Už teraz máme problém plniť staré zelené, emisné predpisy, ale politici si myslia, že novými, prísnejšími, to vyriešia. Zelená mašinéria je rozbehnutá, nedá sa zastaviť.
Zelený optimisti sa pozerajú do budúcnosti a vidia jeden úspech za druhým. Ja sa pozerám do nedávnej minulosti. A jediné čo vidím je jedno politické fiasko a jeden nesplnený plán za druhým. Ktorý z veľkých slovenských, euroúnijných plánov sme splnili? Okolo roku 2014 EÚ veľkohubo vyhlasovala, že sa staneme technologickým svetovým lídrom. A kde sme dnes? Čo sme dokázali? Sme na tom horšie než v roku 2014.
Odpovedať
