Elektrifikácia európskej dopravy nenapreduje tempom, aké si energetici a distribučné spoločnosti pôvodne želali, prichádzajú preto prvé kroky, ktoré by mali „spoločnému cieľu“ trochu pomôcť. A poslúžiť na to má ďalšie nariadenie Európskej únie. Eurelectric (združenie výrobcov elektrickej energie a prevádzkovateľov elektrických sietí) totiž začalo vyvíjať tlak na orgány EÚ, aby automobilkám nariadili zavedenie povinnej výroby elektromobilov.
Povinné kvóty
Presná definícia predstavy združenia Eurelectric nie je známa, ide však o to, aby sa výroba určitého počtu elektrických áut stala pre automobilky povinná. Tie by tak museli povinne investovať do vývoja a neskoršej výroby, distribúcie aj predaja elektrických áut. A aby ich spotrebitelia nakoniec aj kúpili, o to sa postará ďalšia európska legislatíva. Aspoň tak nejako si to energetici predstavujú. Asociácia Eurelectric už priamo vyzvala orgány EÚ, aby otvorene stanovili pre všetkých výrobcov automobilov povinné kvóty výroby áut s nulovými emisiami.
Povedali A, ale zabudli na B
Zaujímavé je, že Eurelectric už nehovorí o povinnom rozširovaní distribučnej siete, o jej povinnej minimálnej kapacite zodpovedajúcej želaným predajom, ani o tom, kto a z akých peňazí to má vlastne zaplatiť. Pretože, ako sa ukazuje, nielen technologický vývoj, ale ani financovanie veľkolepých cieľov zatiaľ nie je legislatívne doriešené. Že sa má elektrifikácia financovať z verejných peňazí, je každému jasné, už menej sa hovorí a komunikuje systém a podmienky prerozdeľovania verejných peňazí, či to, kto a akým podielom bude do verejných pokladníc prispievať. Budú to najmä prevádzkovatelia áut so spaľovacími motormi? Alebo zákazníci drahých elektrických áut? Kto bude zvýhodnený, kto druhej strane naopak prispeje, ktoré odvetvia dostanú najväčšie dotácie a ktoré naopak spoločnosť vo „verejnom“ záujme cielene potopí?
Keď sa cena bije s verejným záujmom
Problémom EÚ sú stále vysoké ceny elektrických áut. Kým priemerná cena elektrického auta predaného v Číne bola v roku 2020 na úrovni necelých 26 000 eur, v Európe je to takmer 42 000 eur. Bez štátnych dotácií sú preto prakticky nepredajné. A ako ukázali aj environmentálne uvedomelé štáty západnej a severnej Európy, aj u nich sa končí záujem o ekológiu s každým znížením štátnych dotácií (v duchu hesla "som ekologický, len keď na tom zarobím").
Zdá sa teda, že len direktívnym nariadením o povinnej výrobe elektrických áut environmentálne problémy Európy nikto nevyrieši. Stále častejšie sa pritom ukazuje, že kľúčovým hráčom ide predovšetkým o peniaze, nie o záchranu planéty. Lenže tak to koniec koncov bolo v histórii ľudstva vždy.
zdroj: Eurelectric
