Problematika elektromobility a „čistých“ foriem pohonu nie je taká jednoduchá, ako by sa mohla na prvý pohľad zdať. Problémom totiž nie je vyrobiť „čistý“ pohon, ale vymyslieť to tak, aby predstavoval trvalo udržateľnú alternatívu. A to, zdá sa, nie je momentálne vôbec jednoduché. Európska environmentálna politika nasmerovala automobilový priemysel na cestu elektrických áut a hoci sa na začiatku zdalo, že najväčším problémom bude zabezpečenie dostatočného objemu energie a jej distribúcie k cieľovým zákazníkom, Achillova päta celej elektromobility je nakoniec niekde úplne inde. Systém sa stáva rukojemníkom spoločností vyrábajúcich akumulátory. A tie už hlásia nedostatok potrebných surovín a ich rastúce svetové ceny.
Vodík je vraj riešenie
Je zábavné sledovať, ako sa v rámci EÚ menia nálady a jej mediálna podpora sa presúva medzi jednotlivými druhmi pohonu. Kým je tu stále evidentná podpora elektrickej energie a jej systém dotovania peniazmi jednotlivých národných pokladníc, stále hlasnejšie sa začína hovoriť o vodíku ako o skutočnej alternatíve. Na povrch totiž vyplávali pádne argumenty, prečo by to malo byť práve tak. Hovorí sa o nedostatku batérií na trhu a jeho výrazne negatívnom vplyve na plánované plnenie ekologických záväzkov v doprave. Automobilky sa tak ocitajú v nezávideniahodnej pozícii, na jednej strane musia so stratami vyrábať elektrické autá, aby plnili prísne ekologické normy, na druhej strane často ani nemôžu, pretože im chýbajú akumulátory.
EÚ preto obracia pohľad k vodíku a hodlá masívne investovať nielen do podpory vývoja vodíkových pohonov, ale aj do budovania infraštruktúry. Momentálne je v Európe k dispozícii približne 300 „čerpacích“ vodíkových staníc, aby však mal vodík šancu na výraznejšie rozšírenie, musí ich byť násobne viac. Najaktívnejšie je momentálne v oblasti vodíkovej politiky Francúzsko, ktoré plánuje vybudovať vodíkové centrá na výrobu vodíka pomocou elektrolýzy. Štát počíta s investíciou 7 mld. eur, čo by malo pomôcť zredukovať celonárodnú produkciu CO2 o 27 mil. ton. Do celého projektu sa vložili aj spoločnosti Michelin a Faurecia s cieľom urýchliť potrebné procesy. Michelin s Faureciou si dali za cieľ dostať do roku 2023 na cesty prvých 1200 vodíkových áut, ktoré budú „testovať“ novú vodíkovú infraštruktúru a jej pripravenosť na väčší nápor podobných vozidiel v európskej doprave.
Presadzovanie vodíka súčasné batériové elektromobily z ciest určite nevyženie, minimálne by však malo predstavovať rozumnú alternatívu potrebnú na dosiahnutie prísnych ekologických cieľov.
zdroj: Reuters, Hydrogen Mobility
