Ak dlhodobejšie sledujete emisné smerovanie EÚ a jednotlivé vyhlásenia o ambicióznych protiemisných opatreniach Európy, občas to do seba pekne zapadá. Len prednedávnom sa objavili informácie o možnom zvýšení biozložiek v palivách, automobilky naň svoje motory pripravujú už dlhšie, ekologickí aktivisti začínajú pripomínať ničenie Amazónie kvôli biopalivám a teraz príde oznam spoza dverí EÚ o sprísnení emisných cieľov pre jednotlivé členské krajiny EÚ. Dohodli sa na ňom vyjednávači Európskej únie (momentálne pod českým predsedníctvom) s Európskym parlamentom. Samozrejme nemusí ísť len o zvýšený tlak na podiel biozložiek v palivách (to je v týchto chvíľach zatiaľ len v špekulatívnej rovine), ani iné spôsoby však nebudú pre motoristov asi príjemné. Ani pre tých slovenských. Podľa všetkého sa môžeme pripraviť aj na zvýšený tlak na zrýchlenú obmenu vozového parku a vyšší podiel elektrických áut na cestách.
Cieľ treba splniť, cestu si zvolí každý štát sám
Nová dohoda parlamentu a vyjednávačov počíta s cieľom zníženia skleníkových plynov v rámci celej EÚ o 40 % do roku 2030 (v porovnaní s rokom 2005). Nie pre všetky odvetvia, patrí tam však aj cestná a námorná doprava (okrem iného aj poľnohospodárstvo, či odpadový priemysel). „Tieto odvetvia sú v celej EÚ spoločne zodpovedné za 60 % emisií skleníkových plynov. Som rád, že sa nám podarilo dosiahnuť rýchlu dohodu, EÚ tak môže svetu ukázať, že to so znižovaním emisií myslí skutočne vážne a v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody o udržiavaní globálneho otepľovania na bezpečnej úrovni,“ povedal český minister životného prostredia, Marian Jurečka. Ciele rozhodne nie sú malé, najmä v svetle skutočností, že EÚ sa, ako sama uvádza, na celosvetových emisiách skleníkových plynov podieľa len 8 %. Dohodu ešte musí formálne schváliť Európsky parlament.
Každý štát dostal od EÚ vlastný cieľ, Slovensko sa musí priprieť viac ako naši severní, aj južní susedia.
Zaujímavý je aj fakt, že každý štát dostal iný cieľ, ktorý bol vypočítaný na základe HDP na obyvateľa a nákladovej efektívnosti. Podľa tohto vzorca tak musí Slovensko znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 22,7 %, zatiaľ čo Maďari len o 18,7 % a Poliaci o 17,7 %. Zato Česi až o 26 %. Najvyspelejšie štáty EÚ (Nemecko, Dánsko, Fínsko, Švédsko a Luxembursko) sú na tom najhoršie, na nich čaká cieľ 50 %, naopak Bulharom stačí zníženie o 10 %. Európska komisia bude musieť zverejniť opatrenia, ktorými jednotlivé členské štáty nové ciele dosiahnu. Tie si ich určia vo vlastnej réžii.
zdroj: Euractiv
