Nissan Micra K11 (338 bodov)
Micra s kódovým označením K11 znamenala pre Nissan veľký skok dopredu. Konečne sa zbavila účelných ostrých hrán a svojimi decentnými oblinami zahrala na zmysly európskym zákazníkom. Nissan navyše nepodľahol kúzlu zväčšovania rozmerov a zostal pri koncepcii auta s celkovými rozmermi len 3,61 x 1,59 x 1,43 m, čím Micre zabezpečil kariéru praktického presúvadla schopného zaparkovať v akejkoľvek preplnenej európskej metropole. Konštruktéri ju dokonca vybavili piatimi dverami (v Európe bola k dispozícii aj ako trojdverový hatchback) a rázvorom 2,36 m, čo znamenalo kolesá umiestnené takmer v rohoch malej karosérie a výborné využitie vnútorného priestoru. Svedčí o tom kufor s objemom 206 l (960 l po sklopení zadného operadla). Dizajnom a konštrukciou to však nekončilo. Micra bojovala aj dobrými a odolnými štvorventilovými motormi radu CG. Menší štvorvalec mal síce objem len 1,0 l, ale vydoloval zo seba až 40 kW (54 k), čo na auto s hmotnosťou neuveriteľných 750 kg (v základnej výbave) bohato stačilo. Ani s plnou výbavou na palube sa však nedostala cez 935 kg, na čo zasa stačil silnejší motor 1,3 16V s výkonom 55 kW (75 k). Špičkovou verziou modelového radu Micra K11 bola verzia Super S 1,3 16V so spojlermi, pneumatikami 175/60 R 13 (v tom čase šlo o nízkoprofilové športové „obutie“) a samosvorným diferenciálom. Japonci sa skrátka v prvej polovici deväťdesiatych rokov vedeli poriadne odviazať.
Oblý dizajn malého Nissanu zaujal, z praktického hľadiska zasa prišla vhod celková dĺžka len 3,61 m. Európanom sa Micra skrátka trafila do vkusu.
Fiat Cinquecento (304 bodov)
V roku 1992 patril Fiat Cinquecento medzi najväčšie hviezdy trhu mestských áut. Vonkajšími rozmermi síce malý, ale duchom a vnútorným priestorom prekvapujúco sebavedomý „Poliak“ s talianskym pasom s podmanivým dizajnom šokoval výbavou ako centrálne zamykanie, elektrické ovládanie okien, klimatizácia, airbag šoféra, či dokonca zhrňovacia strecha. V porovnaní s predchodcom Fiat 126p prinieslo Cinquecento výrazne vyššiu pasívnu bezpečnosť, využívalo výstuhy vo dverách a Taliani mu navrhli aj deformačné zóny v prednej aj zadnej časti skeletu. Základným pohonom auta bol dvojvalec 0,7 l (22 kW/30 k) konštrukčne vychádzajúci ešte z modelu 126 BIS (vodou chladený „Maluch“), najrozšírenejším motorom Cinquecenta však bol jednoduchý štvorvalec 0,9 (29 kW/39 k). Vrcholom, ktorý sa objavil v roku 1995 (v rámci faceliftu), bol Fiat Cinquecento Sporting poháňaný novým štvorvalcom 1,1 FIRE (40 kW/54 k) a podvozkom vyšľachteným priečnym skrutným stabilizátorom, tuhším pružením a špeciálnymi zliatinovými diskami, z ktorých je dnes zberateľský artikel.
Temperamentní Taliani to s malými autami vždy vedeli. Z verzie Cinqecento Sporting urobili doslova mestské „Ferrari“.
Renault Safrane (244 bodov)
Kto by ho nechcel, že? Veľký luxusný sedan z Francúzska sa objavil na trhu v roku 1992 a ako nástupca legendárneho Renaultu 25 vyžaroval patričný rešpekt. Na rozdiel od R25 prišiel Safrane s modernou oblou karosériou zaisťujúcou potrebný šarm a aktuálny nádych. Francúzsky výrobca síce hovoril niečo o prelomovej kvalite a novom začiatku, ako však história ukazuje, tak úplne to zasa pravda nebola. Jeho vyššia predajná cena skrátka akosi nekorešpondovala s kvalitou a výdržou. V čase nástupu na trh však Safrane udivoval aj ponukou benzínového šesťvalca 3,0 V6 (125 kW/170 k), či turbodiesela 2,1 TD (66 kW/90 k). Základom bol atmosférický štvorvalec 2,0i naladený na 79 kW (107 k). Nad ním figurovali motory 2,2i (81 kW/110 k) a 2,2i 16V (103 kW/140 k). Neskôr sa ponuka motorov rozrástla o výkonnejšie verzie a v roku 1994 prichádza vlajková loď značky v podobe modelu Baccara Biturbo Quadra (premiéra ako Safety car pri veľkej cene Monaka 1994). Jeho motor síce zvládol 330 k, ale z dôvodu ochrany manuálnej prevodovky mal výkon aj krútiaci moment znížený na 197 kW (268 k) a 365 Nm.
Safrane Biturbo Quadra bol plný špičkovej techniky. Aj preto mal hmotnosť až 1,8 t. Napriek tomu sa na 100 km/h rozbehol za 7 sekúnd a bez obmedzovača rýchlosti dosiahol 270 km/h.
