Skleníkové plyny sú pre atmosféru Zeme veľmi nebezpečným javom údajne ovplyvňujúcim neustály rast priemerných ročných teplôt. Európska únia preto už dlhý čas podniká rázne legislatívne kroky proti tomu, aby sa ich produkcia ľudskou činnosťou znížila na minimálnu možnú úroveň. Najnovším počinom v environmentálne politike EÚ je schválenie právne záväzného cieľa EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roka 2030 o 60 % (v porovnaní s rokom 1990). Celý proces by mal byť zavŕšený do konca tohto roka, nasledujú totiž dlhé rokovania s jednotlivými členskými krajinami. A to môže byť kameň úrazu, pre niektoré z nich je totiž aj pôvodne zamýšľaná hranica 55 % až príliš. Podľa agentúrnych informácií sa ohradilo najmä Poľsko, ktoré má zatiaľ najväčší podiel uhlia v energetickom mixe.
Dokázali sme to!
Za nový klimatický zákon hlasovalo 352 europoslancov, zatiaľ čo 326 bolo proti a 18 sa zdržalo. Niektorí europoslanci dokonca boli za limit až na 70 %, časť vedeckej obce hovorí o 65 %. Z prijatého záväzku sa tešila aj švédska europoslankyňa Jytte Guteland. „Dokázali sme to, 60 % zvíťazilo!“ odkázala médiám. Predsedkyňa Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, uviedla, že 60 % nestačí. „Klimatická kríza ohrozuje prežitie civilizácie ako takej. Jej riešenie je nielen nevyhnutnosťou, ale je aj obrovskou príležitosťou pre spravodlivú a trvalo udržateľnú budúcnosť, ktorá nebude žiť na planetárny dlh,” uviedol na margo 60 % poslanec Európskeho parlamentu za Progresívne Slovensko, Martin Hojsík.
Ceny porastú
Logickým dôsledkom sprísnenia emisných limitov a väčšieho tlaku na používanie „čistejších“ technológií bude ďalší nárast cien nových vozidiel využívajúcich aj klasické spaľovacie motory. Vývoj nových technológií, „dotovanie“ vývoja a výroby elektromobilov a masívnejšie používanie hybridných technológií (bez nich nie je možné sa nový emisným limitom ani len priblížiť) sa jednoducho musia premietnuť do vyšších cien nových áut. Na druhej strane, bez tejto obete to asi naozaj nepôjde, kritici limitu 60 % však upozorňujú, že jeho príliš ambiciózna výška bude mať neadekvátne negatívne dôsledky pre celú ekonomiku, čo môže v konečnom dôsledku spomaliť aj vývoj nových, veľmi drahých technológií v automobilovom priemysle. Otázkou zostáva, ako si posvieti Európska komisia na skleníkové plyny v iných odvetviach dopravy, práve tam totiž vidia mnohí odborníci podstatne väčší priestor na zlepšenie, než pri samotných súčasných autách.
