Ak hovoríme o sériovej výrobe vozidiel značky Ferrari, mali by sme v prvom rade povedať, že automobilka v snahe zachovať exkluzivitu svojich modelov schválne obmedzuje ich ponuku. Inak povedané, dopyt je dlhodobo oveľa väčší ako celkový počet vyrobených vozidiel.
Kapacita továrne bola z vyššie uvedených dôvodov obmedzená na 15 tisíc automobilov ročne, a pretože Taliani potrebujú okrem nového SUV vyrábať aj ostatné modely, ročne mu mohli vyčleniť maximálne 20 percent produkcie. Zamestnanci preto môžu každých dvanásť mesiacov postaviť nanajvýš 3000 kusov Purosangue.
Ak ďalej zvážime, že bežný životný cyklus nového Ferrari trvá približne štyri až päť rokov, hovoríme o 12 až 15 tisícoch SUV a nie státisícoch. To je asi prvý dôvod, prečo sa podarilo Purosangue rozobrať tak rýchlo.
Ako krátko po svetovej premiére auta pripomenul šéf predaja a marketingový riaditeľ Enrico Galliera, objednávkový systém samozrejme nebol spustený minulý týždeň po odhalení auta. Prvé rezervácie začala firma prijímať už v septembri 2018, keď oficiálne oznámila, že Purosangue skutočne mieri do výroby.
Galliera nechcel prezradiť, koľko objednávok Ferrari v priebehu uvedenej doby nazbierali, ale priznal, že záujem o SUV za 390 tisíc eur (bez dane) absolútne prekonal všetky očakávania. Najväčší zlom pritom nastal v máji tohto roka, keď Modena potvrdila, že novinka vážne dostane atmosférický vidlicový dvanásťvalec. Marketingový šéf uviedol, že predobjednávky v tej chvíli vraj doslova „explodovali“.
Zaujímavé na tom je, že V12 bez turbodúchadiel mala pod kapotami velkosériových modelov Ferrari skončiť a jej miesto majú zabrať preplňované šesť a osemvalce či elektromotory, ktoré nájdete aj v konkurenčných modeloch, ako je Porsche Cayenne, Aston Martin DBX či Lamborghini Urus. Zákazníci však dali jasne najavo, čo ich zaujíma.
„Riskujeme, že nebudeme schopní uspokojiť dopyt. Preto možno budeme nútení už čoskoro uzatvoriť knihu objednávok,“ potvrdil Enrico Galliera.
Iróniou na tom všetkom je, že dvanásťvalce to majú vo Ferrari spočítané a mohli by sa objavovať už len v limitovaných špecialitách, ako je SP3 Daytona. Proti tejto politike vlani protestoval teraz už bývalý technický šéf talianskej stajne Michael Leiters. Kvôli svojmu presvedčeniu sa nepohodol s vedením presadzujúcim elektrifikáciu, pričom ich rozkol bol taký veľký, že Leiters nakoniec odišiel ku konkurenčnému McLarenu.
zdroj: Autonews Europe
