Významným dátumom je 4. júl. Vtedy v lete, pred 67 rokmi, svetu predstavili pôvodný Fiat 500, nazývaný aj ako Nuova 500. Jeho dizajnérom bol Dante Giacosa, ktorý možno vtedy ani netušil, čo vytvoril a že sa z jeho kreácie stane bestseller. Nezameniteľný obraz prednej časti prakticky sprevádza aj zvyšné dve generácie.
Keďže aj Taliansko patrilo k porazeným mocnostiam v druhej svetovej vojne, aj tu sa priemysel len ťažko spamätával z predchádzajúceho obdobia. Malé automobily však boli v Taliansku populárne aj predtým, takže Nuova 500 mala šancu, aby oslovila veľké masy. Zo začiatku to tak ale veľmi nevyzeralo
Automobil dostal samonosnú karosériu, nezávislé zavesenie kolies a vždy vzduchom chladený motor umiestnený vzadu. Sparťanská výbava bola podmienená dobe vzniku, napríklad okná vo dverách sa nedali stiahnuť a jedinými vetracími otvormi boli malé trojuholníky vo dverách či štrbiny v prednom paneli.
Objem batožinového priestoru bol v prvých verziách skromných 30 litrov, kombi verzia (Giardiniera) s horizontálne umiestneným motorom ale zväčšila priestor natoľko, že po sklopení zadných sedadiel ste mali aký taký priestor na vyrovnanie sa. Zaujímavosťou je aj výroba tohto auta v licencii Steyr-Daimler-Puch v rakúskom Grazi, a to v rokoch 1957 až 1973.
Menej ako pol tony
Výhodou modelu bola nízka pohotovostná hmotnosť, dokonca pod pol tony, čo stačilo na použitie malých motorov. Ten základný pri predstavení však skutočne veľmi neohúril. Z necelého pollitrového zdvihového objemu ponúkol len 10 kW (13 koní). Už o rok neskôr prišla verzia s takmer rovným „pollitrom“ a mala 16 kW (21 koní), neskôr bol však výkon znížený na 13 kW (18 koní). Vždy 4-stupňová manuálna prevodovka umožnila najslabšiemu modelu maximálnu rýchlosť len niečo cez 80 km/h, silnejším však prekročili hranicu 100 km/h.
Kariéra tohto malého Fiatu sa skončila po mnohých úpravách a verziách v roku 1977, kedy z výrobných pásov zišlo auto s poradovým číslom 3 702 078. Nasledovník nebol opäť Fiat 500 ale aj u nás veľmi dobre známa 126, pre mnohých takzvaný poľský Fiat 126p.
Nové retro na scéne
Druhá generácia s názvom Fiat 500 prišla v roku 2007 a odvolávala sa dizajnom na pôvodné auto. Mimochodom, tento model je vo výrobe prakticky doteraz, jeho produkcia by mala skončiť v tomto roku. Oficiálnu premiéru mal opäť 4. júla, avšak v roku 2007, po 50 rokoch.
Automobil samozrejme narástol vo všetkých smeroch, na dĺžku mal viac ako 3,5 metra a aj rázvor sa zväčšil na 2,3 metra. Pohotovostná hmotnosť sa prakticky zdvojnásobila. Najľahšie verzie mali ešte pod tonu, ale niektoré ju už prekročili. Opäť sme spoznali množstvo zaujímavých edícii, dizajn auta sa však náramne podobal predchodcovi. Aj vďaka tomu zožal medzinárodný úspech a vydržal vo výrobe tak dlho.
Z rodiny 500 dnes poznáme mnoho rôznych karosárskych verzií, Fiat sa jednoducho pokúsil dostať z názvu maximum a tak sme postupne privítali modely 500L či 500X. Ani jeden však nie je len jednoducho odvodeným autom od pôvodnej 500, napríklad 500X je prekapotovaný Jeep Renegade.
Pod prednou kapotou sa za takú dlhú dobu vystriedalo množstvo agregátov. Najmenšie mali zdvihový objem 0,9 litra a len 2 valce. Najčastejšou motorizáciou však je 1,2-litrový štvorvalec, prípadne 1.4 16V, naopak najnovšou trojvalec 1.0. Motory okrem benzínu postupne spaľovali aj LPG či CNG. Dokonca ste si mohli objednať aj diesel 1.3 MultiJet.
Úplne iná liga boli verzie od Abarthu. V ich prípade športová divízia použila preplňované štvorvalce s objemom 1,4 l a najvýkonnejšie autá mali až 140 kW (190 koní). Zrýchlenie z 0 na 100 kmúh za 5,9 sekundy či maximálka 230 km/h, to by ste od mini tohto formátu asi nečakali. Na americkom trhu, konkrétne v Kalifornii, bola dostupná aj čisto elektrická verzia 500e (nemýlte si ju s najnovším rovnako označeným modelom), kde Fiat len vybral spaľovací motor a nahradil ho elektromotorom. Automobilka na ňom však prerábala a tak z neho veľa kusov nevzniklo.
Najnovšie elektro
Tretia generácia je tu s nami od roku 2020, avšak zatiaľ iba ako čistý elektromobil. Fiat predpokladal, že takéto malé autá by už mali byť v Európe len elektrické, avšak s vysokou cenou narazil na nízky záujem zákazníkov. Dizajn je v poriadku, bola to doslova evolúcia a nie revolúcia, avšak výrazný handikap v podobe vysokej cenovky odradil mnohých.
Aj to je dôvod, prečo už z Talianska zaznievajú správy, že sa pod prednú kapotu nasťahuje elektrifikovaná verzia spaľovacieho trojvalca 1.0 Firefly alebo koncernový trojvalec 1.2 PureTech s elektrifikovanou dvojspojkovou prevodovkou. Keďže však takýto zásah do karosérie nie je jednoduchý, automobil zostane minimálne ešte rok len čisto elektrický.
Kto chce, môže si ho kúpiť s batériou s kapacitou 23,8 alebo 42 kWh. Menšia ponúkne elektromotor s výkonom 70 kW (95 koní), väčšia s 87 kW (118 koní). V oboch prípadoch však stály výkon dosahuje len 43 kW (58 k), špičková hodnota je k dispozícii len určitý čas. Minulý rok Taliani predstavili aj elektrickú verziu Abarth 500e, ktorá má 114 kW (155 koní) a zrýchli na 100 km/h za 7 sekúnd. Hmotnosti všetkých batériových 500 tiež stúpli, pohybujú sa od 1250 do 1450 kg. Z malej 500 sa tak stalo vcelku objemné a ťažké mestké auto. Uvidíme, ako sa s tým popasujú samotní zákazníci.
zdroj: Fiat
