Renault 9 - 335 bodov
V septembri 1981 debutoval Renault 9 ako štvormetrový sedan s predným pohonom. Jeho vývoj interne označovaný ako Projekt X 42 odštartovali ešte v roku 1977. Šéfdizajnérom bol Robert Opron. Deviatka je prvý Renault s motorom vpredu naprieč a prevodovkou vedľa motora. Rovnako to bol po dlhej dobe Renault, ktorý má na oboch stranách rovnaký rázvor náprav. Kvôli typu 9 modernizovali továrne a technické postupy. Nepochybne bol pre automobilku malou revolúciou.
Spočiatku bol pod kapotou motor OHV s 1108 a 1397 cm3. Slabší mal výkon 35 kW (47,5 k), u väčšieho s jedným karburátorom 44 kW (60 k) a s dvojitým 53 kW (72 k). Spárované boli poväčšine s manuálnym štvorkvaltom. Silnejší motor mohol mať aj 5-kvalt.
Označenie výbav bolo z počiatku ľahko zapamätateľné. Boli to písmenka C, L a S. Neskôr pribudli. C, TC, GTC a TCE (motor 1,1 l), TL, GTL a TLE (motor 1,4 l - 60 k) a TS, GTS a TSE (motor 1,4 l - 72 k). K tomu si pripočítajte ešte verzie určené pre rôzne trhy a rázom z toho mohol mať aj odborník mišung.
Auto bolo dlhé 4063 mm, široké 1650 mm a vysoké 1405 mm. Kufor mal objem 402 litrov. Podľa motora deviatka dosahovala maximálku 138, 150 alebo 161 km/h. V r.1982 prišiel Renault 9 Automatic s motorom 1397 cm3 s dvojitým karburátorom a výkonom zníženým na 68 k (49 kW) v kombinácii s elektronicky riadenou trojstupňovou automatickou prevodovkou.
Ešte o niečo neskôr prišli verzie TD, GTD a TDE poháňané vznetovým štvorvalcom OHC 1595 cm3 s výkonom 40,5 kW (55 k) s päťstupňovou prevodovkou. Vo februári 1983 dostala deviatka brata, dvojpriestorový Renault 11 v trojdverovom a päťdverovom prevedení. Renault sa snažil expandovať aj do USA. Vzniklo auto nazvané ako Renault Alliance. Výroba prebiehala v štáte Wisconsin. Zaujímavosťou je, že ponúkali aj verziu bez strechy. 11tku pomenovali ako Renault Encore. Najprv sa im darilo, potom ich „prečúrali Japonci“, keďže v Amerike uvoľnili dovozné clá z Japonska. Ďalšia vec, ktorá Renaultu nepomohla, bol údajný teroristický útok na šéfa Renaultu – na Georgesa Besseho. Následne vedenie pod krídlami Raymond H. Lévyho odpredalo podiel v AMC Chrysleru. V Amerike vyrobili takmer 500-tisíc kusov Alliance.
Ale späť do Európy. Ešte v r.1984 sa na trón posadili verzie GTX a TXE s karburátorovou verziou štvorvalca OHC s objemom 1721 cm3 s výkonom 60 kW (82 k) a päťstupňovou prevodovkou. Od r. 1985 mali GTL a GTD štvoricu predných svetiel „ukradnutých“ z R11. V r.1986 prišiel Renault 9 Turbo s motorom 1397 cm3, ktorému fúkalo vzduch turbo Garrett. Táto kombinácia dosiahla výkon 77 kW (105 k). V roku 1986 prišla rozsiahla modernizácia, ktorá priniesla odlišné tvary a prepracované pohonné jednotky. Viac sa podobalo na väčšiu 21ku. Nezabudli ani na R9 Turbo, ktorému časom trošku podkúrili. Výkon narástol na 85 kW (115 k). Posledná mierna zmena prišla v 1987, tesne pred príchodom modernejšieho R19. Samozrejme, s výrobou vo svete neprestali. Vyrábali ho až do nového milénia. R9 vyrábali v Španielsku, Portugalsku, Kolumbii, na Taiwane, v Rumunsku a v Turecku. Spolu vyprodukovali 3,5 milióna kusov.
Vedeli ste, že...
...R9 sa mohol vyrábať na základe licenčnej zmluvy aj na území Československa? Rokovania údajne aktívne prebiehali, ale nakoniec to padlo. Dôvody? Netuším, môžeme sa len domnievať. Renault R9 si mohli ako nový kúpiť aj naši rodičia/prarodičia. V polovici 80. rokov ich predávali v Tuzexe. Celkom predali 1300 kusov. Iste to bolo zaujímavé spestrenie ciest pomedzi väčšinu áut produkovaných vo východnom bloku...
Opel Ascona C - 304 bodov
Opel Ascona C, teda tretia generácia, sa mi subjektívne po dizajnovej stránke nikdy nepáčila. Dvojka, Béčko, bola v mojich očiach najkrajšia. Céčko predstavili v auguste 1981. Išlo o druhé auto z produkcie Opel, ktorá malo predný pohon (prvým bol Kadett D). Vyrábali ho na 4 miestach. V Rüsselsheime v Nemecku, v belgických Antverpách, v brazílskom São Caetano do Sul ako Chevrolet Monza a v anglickom Lutone. Samozrejme, na tamojšom trhu ho predávali ako Vauxhall Cavalier - toto označenie neskôr preskočilo aj na novšiu Vectru. Tá generácia mi nikdy nerezala aj skrz to, že nemala žiaden športovo ladený model na rozdiel od predchodcov. Orientovaný bol skôr na komfortnú rodinnú jazdu. Ascona C počas svojho krátkeho života prešla 2 modernizáciami.
Karosárske verzie boli 3: 2-dverový sedan, 4-dverový sedan a fastback/hatchback, ktorý sa na niektorých trhoch označoval ako CC.
Všetky motory pod kapotou mali rozvod SOHC. Základnou motorizáciou sa stala pohonná jednotka s objemom 1,3 litra a výkonom 44 kW (60 k). Najsilnejší model, označovaný ako GTE mal elektronické vstrekovanie a výkon 96 kW (130 k). Spolu ste v európskych verziách mohli mať až 16 rôznych druhov motorov, či už bez katalyzátora, alebo s katalyzátorom. Od karburátoru Solex / Varajet / Perburg, cez jednobodové vstrekovanie Multec, alebo vstrekovanie Bosch Lu/Le – Jetronic. Na vrchole stal Bosch Motronic. Zaujímavé nemyslíte? Samozrejme, nechýbala ani atmosférická nafta s objemom 1,6 litra a výkonom 40 kW (54 k). Tie jednotky boli spárované s manuálnou 4- a 5-stupňovou prevodovkou. Nechýbal ani trojstupňový automat. Celkom zaujímavá je aj hmotnosť na dnešné pomery a kategorizáciu auta. Štartovala na hodnote 920 kg!