Opel Kadett/Vauxhall Astra 326 bodov
Opel Kadett bol kedysi populárny aj u nás. Predstavili ho na autosalóne v Paríži v r. 1984, spočiatku ako 3- a 5-dverový hatchback, neskôr prišiel sedan a kombi, ktoré mohlo mať 3 alebo 5 dverí.
Prvé pohonné jednotky mali rozvod typu OHV a objem 1196 cm3 s výkonom 40 kW. Zvyšné motory už mali rozvod OHC a objem 1297 (1,3N) cm3 44 kW (60 k), 1,3 S 55 kW (75 k) a 1,6 S 66 kW (90 k). Pre priaznivcov nafty tu bol aj atmosférický motor s objemom 1,6 litra, ktorý disponoval výkonom 40 kW (55 k).
Opel v tej dobe vsádzal aj na športové modely. Nesmelo chýbať označenie GSI, ktoré sa už navonok pýšilo aerodynamickými doplnkami. Pod kapotou bol motor s objemom 1796 cm3 a výkonom 85 kW (115 k). Autíčko s týmto motorom zrýchľovalo za 9 sekúnd a upaľovať dokázalo rýchlosťou cez 200 km/h.
Tieto motory boli spárované so 4- alebo 5-stupňovou manuálnou prevodovkou. Niektoré motory mohli mať aj automatickú prevodovku s 3 stupňami z dielne GM. Podvozok bol na dnešné pomery typickým. Vpredu McPherson s vinutými pružinami, vzadu sa o odpruženie starala torzná tyč.
V r. 1985 predstavili otvorenú verziu Kadetu. O jej výrobu sa postaral Bertone. K týmto základným modelom sa neskôr pridala aj verzia Combo, konkrétne v r. 1986. To malo zvýšenú zadnú časť strechy, predlžený rázvor a namiesto torznej tyče vzadu listové perá.
Opel však dobu nezaspal. Postupne prichádzali motory so vstrekovaním, katalyzátormi, avšak aj napriek tomu prišli nové karburátorové verzie. V r. 1985 prišli 2,0-litrové motory s výkonom 85 kW (115 k) a 95 kW (129 k) pre GSi. V ten istý rok prišiel aj nový turbodiesel z dielne Isuzu. Mal objem 1,7 litra a výkon 60 KW. O tri roky neskôr ho doplnil menší súrodenec s objemom 1,5 litra a výkonom 53 kW (72 k). Nesmiem zabudnúť spomenúť verziu 2,0 16V s rozvodom DOHC. To už bola riadna mašina. Mala výkon 115 kW (156 k), akcelerovalo za 8 sekúnd a maximálka atakovala 220 km/h.
Väčšia modernizácia sa odohrala v r. 1989. Zmenila sa maska chladiča, dizajnovo sa chcela podobať viac novšej Vectre A. Prvé oficiálne ukončene výroby krátkych hatchbackov sa odohralo v r. 1991. Nahradili ho Astry. Spolu sa vyrobilo takmer 3,8 milióna kusov. Dnes nejaký stretnete len veľmi výnimočne.
Výroba prebiehala kade-tade po svete. Od Nemecka cez britský Ellesmere Port až po Portugalsko. Rovnako sa model montoval aj pod licenciou. Povedzme v Juhoslávii, či dokonca ako Chevrolet v Brazílii. U nás ste ho mohli stretnúť aj ako Daewoo Racer, alebo menej známy LeMans, ktorý v podstate tvoril základ pre populárnu Nexiu.
Renault 25 261 bodov
Renault sa nikdy nebál experimentovať. Rovnako ako teraz, tak aj v minulosti sa snažil do svojich modelov natlačiť všetko, čo mal k dispozícii. A výnimkou nebol v prvej polovici 80. rokov ani model 25. Predstavili ho na autosalóne v Ženeve v r. 1984. Karoséria bola dlhá 4620 mm, široká 1770 mm a vysoká 1400 mm. Mimochodom, bol to 5-dverový liftback. Pohotovostná hmotnosť štartovala na čísle 1150 kg. Do batožinového priestoru sa zmestilo 442 až 1238 litrov.
Odpor vzduchu bol od Cx 0,28, čo v danej dobe patrilo medzi elitu. Čo sa týka exteriéru, tak R25 nikdy z davu nevystupovala. Klasická hranatá krabička. Avšak interiér už bola iná liga. Okrem toho, že bol priestranný a vzdušný, bol v danej dobe aj relatívne kontroverzný.
Renault vsádzal na výbavu. Už v tej dobe ste ako štandard mohli mať vo vyšších výbavách ABS, manuálnu, či automatickú klimatizáciu, drevené obloženie v interiéri, či dokonca rozprávací palubný počítač, tempomat, alebo elektrické sedadlá s pamäťou. Ovládanie autorádia na volante? V Renaulte žiaden problém!
Pod kapotou bolo viacero typov motorov. Základ pred modernizáciou tvoril motor s objemom 2,0 litra výkonom 74 kW (100 k), kde zmes pripravoval karburátor. Väčší 2,2-litrový motor so vstrekovaním mal výkon 89 kW (121 k). Potom už bol len motor s objemom 2,7 litra a výkonom 104 kW (141 k). Paleta naftových motorov štartovala na atmosférickej verzii motora s objemom 2,1 litra a výkonom 46 kW (63 k). Verzia s turbom a intercoolerom mala výkon 63 kW (86 k).
Renault chcel podkúriť aj Nemcom, konkrétne BMW 5 E28 a Mercedesu W124. Pripravili verziu motora V6 s turbom. Ten mal objem 2,5 litra a výkon 133 kW (181 k). Ako šiel čas, motory sa upravovali. Prichádzali vstrekovania, katalyzátory. V r. 1987 prišiel nový 6 valec PRV s objemom 2849 cm a výkonom 110, resp. 115 kW (150 k, resp. 156 k).
V roku 1988 prišla modernizácia. A to nielen tak hocijaká. Auto poriadne zmenili. Okrem tvarov karosérie sa mierne natiahla. Celková dĺžka narástla na 4,71 m. Ani jeden diel karosérie nebol s pôvodným modelom rovnaký. Popravde, neostal takmer kameň na kameni. Zmenami prešiel interiér, ale aj podvozok, ktorý využíval mierne iné ramená a pod. Po modernizácii je najzaujímavejším modelom V6 Turbo, ktorému narástol výkon na 151 kW (205 k). Akcelerácia 7,4 sekundy a maximálka 233 km/h znamenala skutočne plnohodnotnú konkurenciu.
Spolu vyrobili takmer 781-tisíc kusov, čo pre automobilku v danom segmente znamenalo veľký úspech.
Lancia Thema 191 bodov
Spolupráca s Fiatom pre Lanciu priniesla ďalšie spoločné dieťa. Tentokrát však ide o štvorlístok. Fiat Croma, Alfa 164, Saab 9000 a Lancia Thema. Všetky sú postavené na platforme Tipo 4. Motorová paleta štartovala na atmosférickom dvojlitri s výkonom 88 kW (120 k) až po špeciálny model 8.32 s motorom 3,0 V8, v ktorom malo prsty Ferrari. V roku 1989 prišli decentné zmeny karosérie, nové motory a karoséria kombi, na ktorej sa podieľal Pininfarina.
Tieto stroje však neboli rovnaké. Líšili sa rozmermi, veľkosťou a použitou technikou. Najmä Švéd bol už na prvý pohľad odlišný. Ale späť k Theme. Pod kapotou bežného modelu ste mohli mať klasické atmosférické motory a dokonca sa k slovu dostali aj preplňované benzíniaky (2,0 16V Turbo mal takmer rovnaký výkon ako 8.32!). U nás sa v hojnom počte vyskytovali aj chrochtáčiky v turbonafte.
Už samotná Thema v bežnej verzii vyzerá síce hranato, ale veľmi elegantne. Osobne sa mi viac páči tvar modelu po modernizácii. 8.32 od bežných modelov odlišovali len detaily, akými sú štítky. Auto malo aj jednu veľkú frajerinu. Elektricky výsuvný zadný spojler!
Interiér bol trochu iná pesnička. Zatiaľ čo v bežných verziách bol rozšírený semiš, sedačky boli pri 8.32 štandardne odeté do kože. Tú ste okrem sedadiel našli aj na rýchlostnej páke, volante a dokonca palubnej doske. V hojnom počte ste mohli nájsť aj skutočné drevo. Výbava sa pýšila na tú dobu veľmi zaujímavými prvkami. Nechýbali elektrické a vyhrievané predné sedadlá, automatická klimatizácia, strop v Alcantare a centrálne zamykanie. Za príplatok ste z 8.32 mohli mať iba 4-miestne auto. Zadnú lavicu nahradili dve oddelené sedadlá.
Foto: wheelsage.org
