Ford Scorpio - 337 bodov

Ford Scorpio, resp. na niektorých trhoch známy aj ako Granada, predstavili v r. 1985. Vtedajšiu pýchu Fordu vyrábali len v Nemecku. V rámci šetrenia nákladov použili vo Forde rovnakú, avšak predlženú platformu, ako mala Sierra. Podvozok mal rázvor 2761 mm a všetky kolesá boli nezávislé zavesené. O zastavenie sa starali 4 kotúčové brzdy, o ktoré sa staralo sériovo dodávané ABS. Tu si Ford získal prvenstvo v Európe. Veľmi zaujímavé sú aj údaje o hmotnosti. Najluxusnejšie verzie mali hmotnosť do 1,4 tony. Na tak veľké auto je to až neuveriteľné. No hovorí to aj o robustnosti a bezpečnosti...

Spočiatku boli pod kapotou motory s objemom 1796 cm3 s rozvodom OHC a výkonom 66 kW (90 k). O trochu väčší dvojlitrový motor mal viacero výkonových verzií. 74, 77 a 85 kW (101, 105 a 115 k). Mohli ste ho mať ako so vstrekovaním, tak s karburátorom, s katalyzátorom, alebo bez neho. Na vrchu stál šesťvalcový motor s objemom 2,8 litra a neoslnivým výkonom 110 kW (150 k). Ako základná prevodovka slúžil 5-stupňový manuál, za príplatok ste si mohli objednať 4-stupňový automat. Rok po príchode osadili do karosérie legendárny pežoťácky motor Indénor 2,5 s výkonom 51 kW.

Scorpio excelovalo komfortom vo vnútri. Všetko záviselo od výbavy. Ak ste mali šťastie, tak ste okrem základnej CL, či GL mohli vidieť aj výbavu Ghia. Tá mohla mať zadné sedačky nastaviteľné elektricky. Táto výbava disponovala aj prvkami, ktoré by jej dnešné mnohé autá, síce nižšej kategórie, mohli závidieť. Bavíme sa o vyhrievanom čelnom skle.

Ako bežal čas ešte v r. 1986, predstavili verziu s pohonom oboch náprav. Rozvodovka rozdeľovala moment v pomere 34:66, ale len vo verzii s veľkým šesťvalcom. O rok neskôr sa pod kapotu nasťahovala aj prepĺňaná naftová 2,5, opäť z dielne Peugeotu. Tiež rozšírili V6ky o kusy s objemom 2,4 litra a výkonom 92 a 96 kW. 2,8-čku zväčšili na 2,9 litra, avšak výkon nenarástol. Vo verzii s katalyzátorom mal dokonca menej (107 kW). 

Schyľovalo sa ku koncu r. 1989 a na svet prišla prvá modernizácia. Zmenou prešli nárazníky a vonkajšie spätné zrkadlá. S modernizáciou prišla aj nová karosárska verzia, klasický sedan. Tiež prišiel nový motor s objemom 2,0 litra, avšak už s rozvodom DOHC. Výkon 77, 80, 88 a 92 kW. 

Rok 1990 priniesol vrcholnú verziu s 24-ventilovým motorom Cosworth s objemom 2,9 litra a výkonom 142 kW (192 k), avšak len s automatom. Rok 1992 zas veľkú modernizáciu a tiež ďalšiu karosársku verziu - praktický kombík. Pozor však na nový naftový turbodiesel. Ten už pochádzal z dielne VM Motori. Jedno, čo ma na týchto autách najviac mrzí, bola veľmi biedna antikorózna ochrana. Na tú veľa z nich umrelo. 

Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí
03.11.

Podporte magazín Cesty bez cieľa – dopravnou nehodou to nekončí

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort
09.11.

Barum Polaris 6 má dobrú životnosť a komfort

Lancia Y10 - 291 bodov

Fiat sa pred vyše tromi dekádami pokúsil o jeden celkom šialený krok. Namiesto vyslúžilej Autobianchi A112 (vo výrobe zhruba   rokov) predstavil maličké auto s bohatou výbavou, Lanciu Y10, alebo tiež v Taliansku, Francúzsku a v Japonsku známe ako Autobianchi Y10 . To, že auto bola na danú dobu viac než dobré, svedčí aj slušné druhé miesto v ankete Európske auto roka. Avšak, predajne čísla, najmä zo začiatku výroby vôbec nenasvedčovali úspechu. Málokto totiž chcel utrácať veľké peniaze za malé, síce viac luxusné autíčko. 
Čo by ste mali vedieť? V prvom rade to, že Taliani sa pokúsili do malého auta napratať techniku a výbavu známu skôr z áut vyššej triedy. Povedzme súčiniteľ odporu vzduchu sa pohyboval na hodnote 0,31. O čom sa môžeme ďalej baviť? V druhej polovici 80. rokov mohli mať najvyššie výbavy povedzme alcantarou obtiahnutú palubnú dosku, elektrické okná, centrál, elektrické výklopné zadné okna, strešné okno, digitálnu klimatizáciu a pod. Výroba plynulo pokračovala až do r. 1995. Spolu Y10 prebehla dvomi modernizáciami. 
 
Verzii bolo neskutočne, spomenieme povedzme Y10 Fire, Y10 Touring: Y10 Turbo, Y10 4WD, Y10 GT i.e

Fiat sa pred vyše tromi dekádami pokúsil o jeden celkom šialený krok. Namiesto vyslúžilej Autobianchi A112 predstavil maličké auto s bohatou výbavou, Lanciu Y10, alebo tiež v Taliansku, Francúzsku a v Japonsku známe ako Autobianchi Y10. To, že auto bola na danú dobu viac než dobré, svedčí aj slušné druhé miesto v ankete Európske auto roka. Avšak predajné čísla, najmä zo začiatku výroby, vôbec nenasvedčovali úspechu. Málokto totiž chcel utrácať veľké peniaze za malé, síce viac luxusné autíčko.

Taliani sa pokúsili do malého auta napratať techniku a výbavu známu skôr z áut vyššej triedy. Povedzme súčiniteľ odporu vzduchu sa pohyboval na hodnote 0,31. O čom sa môžeme ďalej baviť? V druhej polovici 80. rokov mohli mať najvyššie výbavy Alcantarou obtiahnutú palubnú dosku, elektrické okná, centrál, elektrické výklopné zadné okna, strešné okno, digitálnu klimatizáciu a pod. Výroba plynulo pokračovala až do r. 1995. Spolu Y10 prebehla dvomi modernizáciami.
 
Verzií bolo neskutočné množstvo, vzhľadom na čas zotrvania vo výrobe.  Spomenieme napríklad Y10 Fire, Y10 Touring, Y10 Turbo, Y10 4WD, Y10 GT i.e.
 
Paleta štvorvalcových motorov štartovala na objeme 999 cm3, pokračovala cez atmosférický 1049 cm3, turbom prepĺňaný 1049 cm3, až po 1108 cm3, 1297 cm3 a 1301 cm3 motor. 
 
Niekde na pomedzí stojí motor s objemom 1049 cm3. Avšak čerešničkou na torte bola jeho preplňovaná verzia, ktorá sa okrem intercoolera hrdila titulom najmenšieho sériovo vyrábaného prepĺňaného motora v Európe. Tento motor mal niekoľko revolučných riešení. Turbo malo aj druhý ventil, ktorý dokázal regulovať hluk motora a čo je hlavné, odozvu motora na plyn.
 
Ak by ste uvažovali o modeli s pohonom oboch náprav, vedzte, že ide o pohon prevzatý zo sesterského modelu Fiat Panda 4x4. Prvá modernizácia sa odohrala v r. 1989, druhá v. r. 1992. Výroba bola skončená v. 1995, kedy toto mini auto nahradila novšia Ypsilon-ka. 

Mercedes-Benz W124 - 273 bodov

Niektoré autá, resp. modely, je veľmi ťažké spracovať stručne. Dalo by sa o nich písať a písať. A potom to čitateľa, ale aj autora  mrzí, keď sa niečo v článku opomenie. A presne toto je prípad W124ky. Priznám sa, neviem ani kde začať, ani kde skončiť. A s novšími ročníkmi áut to bude čoraz ťažšie....

Naozaj neviem, ako stručne popísať taký kus auta. Existovalo množstvo karosárskych verzií. Sériovo ste sa mohli stretnúť so sedanom, kombi – T-model, coupé a cabrio. K tomu si prirátajte rôzne zákazkové malosérie. 

W124ka prešla počas svojho života viacerými modernizáciami. Asi najvážnejšia bola v r. 1993, kedy sa okrem decentnej zmeny tvaru karosérie zmenilo označenie. Už to bola trieda E. Ako rozpoznať Ečko od W124ky? Iná predná kapota, iné predné svetlá, iné zadné svetlá a tvar kufrových dverí. Samozrejme, všetko bolo zameniteľné, takže veľmi často narazíte na tzv. skladačky.  

Pod kapotou by ste natrafili na všetko možné. Od základného R4 dvojlitra v benzíne (dokonca aj s karburátorom) až po veľké V8. Mimoriadne úspešné boli naftové verzie, a to ako atmosférické od objemu 2,0 litra, po 3,0 s turbom. 

Mercedes pri tomto modeli predstavil niekoľko noviniek, ktorých sa držal roky. 1 centrálny stierač, ktorý dokázal stierať najväčšiu plochu, alebo pohon 4 Matic – ale len od 6 valcov. Automobilka pri vývoji pohonu 4x4 spolupracovala s rakúskou firmou Steyr-Daimler-Puch. Ak ste chceli štvorkolku, museli ste mastne zaplatiť. 

Koľko sa kusov vyrobilo? Spolu vyše 2,5 miliónov. Najviac bolo sedanov. Vyše 2 milióny. Nasledoval kombík s 340-tisícmi a ostatné si už rozobrali ostatné karosárske verzie. 

Ak náhodou máte na ruke staraný kus W124ky, neváhajte a berte ju. Cenovky určite porastú. Auto, ktoré svojho času používali taxikári, neskôr sa v ňom vozili potmavší, či Ukrajinci, je naozaj cenné. Ak je v dobrom stave. Za zaujímavé motorizácie vás Nemci vyvážia zlatom...

Zdroj: Facebook