Fiat Tipo - 356 bodov
Dizajn horúcej novinky roku 1988 bol maximálne jednoduchý. Taká malá pozinkovaná hranatá krabička s veľkou zasklenou plochou. Mimochodom, Tipo nemalo ani 4 metre. Poviete si, že auto je malé. Omyl. Vnútri bolo skutočne priestranné. V základnom usporiadaní sa do kufra zmestilo 350 litrov. Dnes by sme ho ako plnohodnotné auto nižšej strednej triedy asi nenazvali. Tipo má poháňanú prednú nápravu. (Odvodená Tempra mohla byť aj štvorkolka). Rázvor náprav bol 2540 mm. Vpredu bola náprava McPherson, vzadu mala pozdĺžne ramená. Riadenie bolo hrebeňové. O zastavenie sa starali viaceré typy bŕzd. Slabšie mali vzadu bubny, silnejšie kotúče. ABS bolo za príplatok, alebo vo vyšších výbavách.
Výbava bola počas rokov veľmi pestrá. Od základných social edition prakticky bez ničoho ste mohli mať kusy s koženým čalúnením a dreveným obložením, klimatizáciou a pod. Zaujímavosťou bola aj digitálna prístrojová doska. V tej dobe ju ponúkali viaceré automobilky, ktoré chceli ohúriť.
Pod kapotou boli motory umiestnené priečne. Najprv boli prítomné motory Fire. Ponuka štartovala na 1108 cm3 s výkonom 41 kW (56 k), väčším 1354 cm3 s výkonom 52 kW (71 k), a 1580 cm3 s výkonom 60 kW. Naftové verzie štartovali na atmosféricky plnenej 1697 cm3 43 kW (58 k) a 1929 cm3 66 kW (90 k) s turbom a intercoolerom. Koncom roku prišiel motor 1 756 cm3 motor s rozvodom DOHC, ktorý mal výkon 100 kW. Postupne prichádzali ďalšie motory, ktoré vychádzali z tých vyššie spomenutých. Trochu sa upravil výkon 1,4 a 1,6 ky. Predstavili aj dvojlitrový osemventilový motor s výkonom 83 kW (113 k), alebo atmosférickú naftovú 1,9ku s výkonom 48 kW (65 k).
Na špici rebríčka motorov stál dvojliter Sedicivalvole, ktorý môžete vidieť vo videu. Nazačiatku malo výkon 107 kW (146 k) a dokázalo akcelerovať na 100 km/h za 8,4 sekundy. Maximálka bola 207 km/h. Medzi zaujímavosti patrí aj skutočnosť, že tento model mal o 10 litrov väčšiu nádrž. Po modernizácii výkon klesol na 102 kW (139 k). Existovala aj 104 kW (141 k) verzia.
Modernizácia prebehla v r.1993 kedy okrem jemných zmien prišla aj karosárska verzia s tromi dverami. Okrem toho Tipo prešlo úpravou pasívnej bezpečnosti. Jednoducho museli viac vystužiť karosériu. To sa podpísalo na hmotnosti. Narástla o 50 kg. Mimochodom, s príchodom modernizácie už nebola k dispozícii digitálna palubná doska.
Spolu sa vyrobilo v Taliansku takmer 2 milióny kusov. Výroba však pokračovala ešte pár rokov v Brazílii, či v Turecku.
Opel Vectra A - 261 bodov
Prvá generácia Oplu Vecta A predstavili v októbri 1988. Prišla iba v dvoch karosárskych verziách. Klasický sedan a 5-dverový liftback. Z tohto modelu vychádzalo aj jedno z najkrajších coupé všetkých čias, ktorým je Opel Calibra. Tá prišla o rok neskôr. Za dizajnom oboch vozidiel stál dvorný dizajnér Wayne Cherry. Vo svete by ste tieto auta mohli nájsť pomenované ako Chevrolet Vectra, alebo Vauxhall Cavalier. Výbavové stupne boli označované ako Base / L, LS, GL, GLS,CD a GT.
Pod kapotou ste mohli nájsť motory s objemom od 1,4 litra, až po 2,0-litrový motor. Výkon siahal od 55 kW (75 k) po 96 kW (131k). S príchodom Euro normy najslabší motor vypadol a nahradila ho 1,6. Tiež pribudla 16-ventilová verzia 2,0-litrového motora. Ten mal výkon 110 kW (150 k).
Z počiatku boli Vectry k dispozícii iba ako predokolky. Štvorkolku uvidli na trh v r. 1990 a v r. 1993 prišla na trh verzia s legendárnym Turbom pod kapotou. Tá mala výkon 150 kW (204 k). Vectra Turbo bola známa aj ako safety car vo Formuly 1. Pod kapotou si našiel miesto aj V6 motor s objemom 2,5 litra a výkonom 125 kW (170 k). To z Vectry spravilo dokonalé auto na dlhé trasy.
Opel nezabudol ani na priaznivcov nafty. Pod kapotou mohol byť 1,7-litrový motor od Isuzu. S objemom 1686 cm3 a turbo generoval výkon 60 kW (82 k). Prítomné boli aj motory z dielne Oplu, taktiež s objemom 1,7 litra, avšak výkonom 42 a 44 kW (57 a 60 k).
Vpredu sa nachádzala náprava typu McPherson, vzadu pri bežných modeloch jednoduchá torzná. Pri modeloch 4x4 už bola plne nezávislá.
Modernizované kusy začali prichádzať v Septembri 1992. Z vonku sa líšila len v detailoch, povedzme v prednej maske. Airbagy boli k dispozícii od r. 1993.
Zaujímavosťou je aj fakt, že Vectra A sa predávala aj ako Holden, avšak iba na Novom Zélande. V Austrálii radšej siahli po preštítkovanej Toyote Camry s názvom Holden Apollo.
Vectra A sa počas svojho života rodila v Nemecku, v Anglicku, Venezuele, Brazílii, či v Egypte. V roku 1995 ju nahradila tiež populárna Opel Vectra B.
Volkswagen Passat B3
VW Passat B3 (35i) predstavili na autosalóne v Ženeve v r. 1988. Možno ma fanatici VW ukameňujú, ale po dizajnovej stránke sa mne osobne tento model nikdy nepáčil. Niekým velebená plná maska medzi svetlami mi pripadala divne a navyše vrcholne neprakticky. Veľa Passatov B3 sa skrz túto dizajnovú perlu rado prehrievalo. Potom nastúpili úpravcovia (buď riadne firmy, alebo po domácky) a do masky sa robili diery, či lamely pre prúdenie vzduchu.
Passat B3 (po rozsiahlej modernizácii ako B4) vyrábali iba v dvoch karosárskych verziách. Sedan a kombi. Obidve boli dizajnovo fádne. Tieto modeli valcovali konkurenciu predovšetkým vnútorným priestorom, ktorý mali naozaj geniálny. Sedan mohol mať navyše polohovateľné zadné sedadlá. Mimochodom, verzie Variant (kombi) mali v základe 100 litrové nádrže, sedan len 70.
Pod kapotou boli všetky motory umiestnene priečne. Najmenšia benzínová 1,6 mala výkon od 53 kW (72 k), mala karburátor, ale tiež aj vstrekovanie. Najčastejšia benzínová mala objem 1781 cm3 s výkonom od 66 kW (90 k) po 82 kW (112 k). Nad ňou stal už motor s objemom 1984 cm3 , ale len verzii GT s výkonom 100 kW (136 k). Existovala aj verzia s 85 kW (115 k). Vymenovať naozaj všetky verzie pohonných jednotiek by trvalo veľmi dlho.
Čerešničkami na torte boli verzie G60 a VR6. Tieto mali náboj kolies na 5 skrutiek. G60 mala pod kapotou motor s objemom 1,8 litra, ktorý fúkal mechanický kompresor. Výkon tak narástol na 118 kW (160 k). Bola to však výlučne štvorkolka. Existovali vraj aj verzie, ktoré boli naladené na 155 kW (211 k) ale nikdy som žiadnu nevidel na vlastné oči. VR6 mala pod kapotou 2,8 litrový motor s výkonom 128 kW (174 k). Mal rozvod DOHC ale len 2 ventily na valec.
Pod kapotu sa nasťahovali aj naftové motory. Najslabšia bola atmosférická 1,9 d s výkonom 50 kW (68 k). Nad ňou stála verzia 1,9 TD ( nie TDI!) s výkonom 55 kW (75 k). Najsilnejší, avšak konštrukčne starší motor bol 1,6 TD s výkonom 59 kW (80 k). Legendárne TDI (2 výkonové verzie) prišli až v B4.
Prevodovky boli väčšinou manuálne. Slabšie verzie boli spárované aj so 4 stupňovými manuálmi, bežné však boli 5-kvalty. Ak budete mať šťastie (resp. smolu) tak natrafíte na 4 stupňové automaty.
Základné výbavové stupne boli 3. CL, GL a GT. Posledné z nich ste rozlíšili vďaka masívnejším plastovým doplnkom aj na celej spodnej časti dverí, či na lemoch blatníkov. Okrem toho existovali rôzne akčné výbavy, napr. Arriva. Výbava? Od základných ničím výnimočných kusov ste mohli natrafiť na kusy, ktoré mali povedzme Climatronic, kožené čalúnenie, 2x Airbag, digitálna prístrojová doska a pod. Na zadnej náprave tiež vraj mohla byť nivelácia – pneumatika. Osobne som ju však taktiež nikdy nevidel.
Foto: FB Fiat Tipo
