1. Renault Clio – 312 bodov

Príchodom prvého Clia automobilka Renault dokázala, že sa dokáže zbaviť minulosti a aj napriek mimoriadnym úspechom predchádzajúceho modelu R5 ponúknuť opäť niečo nové. Novinka s netradičným pomenovaním Clio sa verejnosti prvýkrát ukázala na jesennom parížskom autosalóne v roku 1990, kde prakticky okamžite spôsobila nemalý rozruch. Renault sa totiž predviedol nielen moderným dizajnom, ale aj podstatne komfortnejšou a priestrannejšou kabínou a technikou (vrátane výbavy) na úrovni vyšších segmentov. Svojou bezpečnosťou Clio dokonca deklasovalo konkurenciu. Pri celkovej dĺžke skromných 3711 mm dokázalo vykúzliť miesto pre piatich pasažierov, ponúklo použiteľný batožinový priestor (266 l) a pri pohotovostnej hmotnosti len 842 kg bolo aj so základným benzínovým štvorvalcom s objemom 1,2 l (40 kW/54 k) dostatočne dynamické. Za mestom sa dokázalo aj najskromnejšie motorizované Clio rozbehnúť na 150 km/h a na semaforoch akcelerovať z 0 na100 km/ za 14,5 s. V roku 1990 to boli viac než dostačujúce základné hodnoty. Mimoriadne široký rozsah motorizácií navyše uspokojil aj najnáročnejších, vrchol totiž predstavovalo o 150 kg ťažšie Clio 1.8 16V s výkonom 101 kW (137 k), max. rýchlosťou 209 km/ a zrýchlením z 0 na 100 km/h za 8 s. Novinkou bola aj skromná naftová verzia 1.9 D, ktorá sa síce na 100 km/h dostala až za 14,8 s, no priemerne brala len 5,5 l/100 km.

Clio Williams
Spolu s prvým Cliom sa rodí aj športová legenda Clio Williams. Pôvodne šlo o „povinnú jazdu“ fabriky, ktorá musela kvôli účasti v rely postaviť limitovanú sériu 2500 ks „ostrého“ civilného Clia. Dopyt po tomto Cliu bol nakoniec tak veľký, že donútil automobilku prehodnotiť svoj pôvodný zámer a plánovaný počet áut navýšiť. Objem jeho motora 2 litre zodpovedal predpisom pre zvolenú výkonnostnú triedu, pričom max. výkon 110 kW (150 k) spolu s dobrou obratnosťou auto katapultoval medzi vtedajšiu športovú elitu. Meno Williams bolo zvolené z marketingových dôvodov (Renault v tom čase spolupracoval s tímom Williams F1). Prvá verzia Clia Williams sa na trhu objavila tri roky po uvedení základného Clia, teda v roku 1993.

Renault Clio sa napriek pôvodnému mestskému určeniu ukázal vo viacerých športových úpravách (na obr. verzia Clio 16S).

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

2. Nissan Primera – 258 bodov

V rovnakom čase, na jeseň roku 1990, sa svetu predstavil aj Nissan Primera s kódovým označením P10. Na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov sa Nissanu celkom darilo, aby však uspel aj na Starom kontinente, potreboval model, ktorý by mu zabezpečil nielen vysoký imidž, ale aj solídne predaje. Jeho konštruktéri preto navrhli sedan strednej triedy s označením P10, vybavili ho moderným podvozkom so zadnou viacprvkovou nápravou a výborným naladením, čo z neho v kombinácii s výbornými motormi vo finále urobilo najlepšie jazdiace auto strednej triedy. Vtedajšia európska konkurencia nenašla na ľahkonohú Primeru odpoveď a razom sa z nej stal najlepšie sa predávajúci japonský model v Európe. Práve jej pokroková konštrukcia kombinovaná s výbornou odolnosťou a vysokou životnosťou ohúrila porotcov ankety Auto roka natoľko, že Primere udelili druhú priečku. Výborne pritom jazdila už jej základná verzia s karburátorovým motorom 1.6 8V naladeným na 71 kW (96 k). Vďaka dobrej aerodynamike sa aj s ním dokázala rozbehnúť na 166 km/h. K dispozícii bola aj verzia s pohonom 4x4 (2.0i) a výkonom 112 kW (152 k), vrchol ponuky zasa zabezpečovala dnes veľmi vzácna Primera GT s benzínovým dvojlitrom naladeným na 110 kW (150 k) a max. rýchlosťou 220 km/h.

Nissan Primera P10 bodoval aj svojimi nadčasovými tvarmi. Európanom sa páčil až tak, že bol najúspešnejším importovaným japonským autom na Starý kontinent.

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov

3. Opel Calibra – 183 bodov

Opel Calibra z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov šokoval nielen masívnou reklamnou kampaňou so Steffi Grafovou v hlavnej úlohe, ale aj svojou nízkou, veľmi úhľadnou a najmä aerodynamickou karosériou. S koeficientom aerodynamického odporu 0,26 sa tak na dlhé roky stala najaerodynamickejším sériovým autom. Už menej sa však vie, že túto hodnotu dosahovala len jej základná verzia so štvorvalcom 2.0 8V. Výroba nemeckého kupé začala na jar 1990 v Rüsselsheime, neskôr pokračovala aj vo fínskom meste Valmet. Takmer okamžite sa Calibra stala snom všetkých lepšie situovaných zákazníkov, bola symbolom postavenia a so záujmom striedala jednu tuningovú garáž za druhou. Aj preto sa ich napriek 238 647 vyrobených kusov dodnes zachovalo len minimum. Základným motorom bol zo začiatku produkcie štvorvalec 2.0 8V C20NE (85 kW/115 k) doplnený výkonnejšou verziou 2.0 16V C20XEH (110 kW/150 k). Tento motor už poznali aj všetci majitelia Kadetta GSi a Calibre prepožičal podstatne športovejší charakter. Najzaujímavejšou verziou však bola Calibra Turbo 4x4 z roku 1992 (150 kW/204 k) so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou Getrag. Neskôr ponuku doplnili aj šesťvalce 2.5i V6 (125 kW/170 k) a prepracovaný dvojliter 2.0 16V Ecotec s výkonom 100 kW (136 k). Kým Calibru trh prijal ako prestížne a hodnotné kupé, jej ideový nástupca – Astra Coupé – sa aj napriek dizajnu od Pininfarinu popularity predchodcu nikdy nedočkal.

Calibra bola tak populárne, že jej limitovanej edícii prepožiačal meno aj legendárny jazdec Keke Rosberg (jazdil s ňou okruhový seriál DTM).

Galéria
Galéria
Galéria
Galéria

Galéria: 3 obrázkov