Má ísť o jednu z najväčších priorít Európskej komisie ako súčasť boja proti emisiám z dopravy. Reč je nielen o stavbe rýchlostných ciest a diaľnic, ale aj o železnici a jej efektívnejšom využívaní na osobnú aj nákladnú dopravu. Slovensko sa navyše zaviazalo dobudovať európsky TEN-T koridor, čo sú diaľničné aj železničné spojnice s okolitými štátmi slúžiace na čo najplynulejšiu a najekologickejšiu tranzitnú dopravu v potrebných objemoch. Minister Doležal priznal, že sa musíme sústrediť najskôr na dobudovanie cestnej diaľničnej siete a až potom sa investície sústredia na „hasenie“ požiarov v železničnej doprave. Ani tak to do roku 2030 Slovensko nestíha. A to je problém, pretože to od nás žiada Európska komisia. Ako priznal Doležal, nevyhneme sa preto právnemu konaniu zo strany EÚ.
Namiesto zvyšovania rýchlostí len nevyhnutné opravy
Ministerstvo minulý rok schválilo harmonogram investícií do železničných tratí, ktorého ideou je, že namiesto nákladného zvyšovania rýchlosti na 160 km/h sa budú robiť len opravy. Čo to teda pre slovenské železnice znamená? „Znamená to, že budeme každé euro otáčať a rozhodovať sa, či pôjdeme do modernizácie alebo do opráv. Stotožňujem sa s názorom Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP, pozn. red.), že treba zvážiť, či budeme zvyšovať na niektorých úsekoch rýchlosť zo 130 km/h na 160, prípadne na 200, alebo na inom z 30 na 100,“ hovorí Doležal. A v akom štádiu je teda projekt vysokorýchlostnej železnice? „Musím povedať, že som sa skoro až hanbil, že sme sa tejto téme v minulosti nevenovali. Ostatné krajiny V4 sú ďaleko popredu. Všetky už majú hotové štúdie uskutočniteľnosti. My sme dlho nemali pripravené žiadne trasovanie, žiadnu koncepciu. Dostalo sa to tak ďaleko, že sa rozbehli postoje z maďarskej strany, že by celý projekt mohol Slovensko obísť. Som rád, že sa to podarilo zastaviť a zostali sme súčasťou tohto projektu,“ komentuje ďalej minister dopravy Andrej Doležal.
Ako sa teda zdá, európske plány Fit for 55 a dohoda Grean Deal sú jedna vec a slovenská realita vec druhá. Faktom zostáva, že toto je len vrchol ľadovca, ak totiž chceme skutočne ekologickú dopravu, nejde len o násilné pretláčanie elektrických áut do života, ale predovšetkým o budovanie modernej infraštruktúry, opravu tej súčasnej, rozumné a efektívne využívanie železníc nahrádzajúcich časť objemu dopravy dnes realizovanej na kapacitne preťažených cestách a najmä budovanie medzinárodných koridorov s vysokou kapacitou dopravy. Ani v jednej oblasti to však na Slovensku nie a asi tak skoro ani nebude podľa predstáv a veľkolepo propagovaných plánov politikov.
zdroj: Euractiv
