Prvý vývoj sa začal už v polovici 90-tych rokoch. Nie je žiadnym tajomstvom, že motor M67D39 vychádzal zo zážihovej verzie M60/M62. V tej dobe však prebiehal spoločný vývoj aj s dvorným úpravcom, automobilkou Alpina, ktorá sa rozhodovala o úprave motora medzi 3,0-litrovým alebo väčším štvorlitrovým motorom. Ale o tom zas niekedy inokedy.
Motor mal jednoradovú reťaz na každú hlavu valcov.
Späť tak k M67. Je to jediný V8 diesel od BMW v sériovom aute. Nemal predchodcu a nedostal ani žiadneho nástupcu. Ako som spomínal, po vývoji začali s produkciou v roku 1999. Keďže motor vychádzal zo zážihovej verzie motorov M60/M62, dostal aj dvojitú olejovú vaňu alebo po vzore M62 len jednoradovú reťaz na pohon vačkových hriadeľov. Rozmiestnenie osí valcov je 98 mm od seba, rovnaké ako pri zážihovom motore M60.
Išlo o V8 s rozovretím valcov 90 stupňov, dvojicou turbodúchadiel umiestnených na vonkajších stranách valcov a bežným medzichladičom (v tomto prípade boli 2 pod sebou spojené) stlačeného vzduchu (vzduch-vzduch) vpredu pod chladičmi vody a kondenzátorom klimatizácie. Teda opak chladenia vzduchu, ktorý používalo Audi pri prvom V8 TDI.
Turbodúchadlá mali elektronickú reguláciu, vstrekovacie čerpadlo systému Common Rail už v roku 1999 používalo generáciu CP3 od Bosch-u, teda čerpadlo schopné natlačiť 1600 bar. Avšak maximálny vstrekovací tlak zostal na hodnote 1350 bar ako pri prvej generácii systému Common-Rail.
Common-Rail čerpadlo Bosch CP3 bolo umiestnené na ľavej hlave motora, teda na vodičovej strane a malo na sebe zubové dopravné čerpadlo.
Motor mal vŕtanie 84 mm a zdvih 88 mm, čím sa dosiahol zdvihový objem takmer presných 3,9 litra (3901 ccm). Kompresný pomer bol rovnaký, ako pri vtedajšom vznetovom 3.0 l M57, teda 18:1.
Výkon ako Alpina D10 Biturbo
Výsledkom boli hodnoty 175 kW (238 k) a 560 Nm. Avšak po predstavení upravenej Alpiny D10 Biturbo, ktorá z trojlitrového (prakticky to bol skôr 2,9-liter) vznetového šesťvalca vydolovala až 180 kW (245 k), BMW na túto istú hodnotu upravilo od mája 1999 aj M67-mičku. Krútiaci moment bol pri oboch výkonových verziách 560 Nm, najprv pri 2000 ot./min. a neskôr od 1750 do 2500 ot./min.
Motor kombinovali len s 5-stupňovou automatickou prevodovkou a pohonom zadných kolies. Zrýchlenie z 0 na 100 km/h zvládlo 740d generácie E38 za 8,4 sekundy a maximálna rýchlosť bola 242 km/h. Motor bol dostupný len v BMW radu 7, najprv generácie E38 a neskôr so zvýšeným výkonom aj v nástupcovi E65.
Po prvýkrát V8 diesel predstavili v generácii E38.
A ako je na tom prvý V8 diesel od BMW dnes? Podobne ako Audi. Zúbožené kúsky pred smrťou kúpite aj za 3 tisíc eur. Tie pekné však atakujú 10 tisíc eur. Na bežné jazdenie je to však zbytočne komplikovaný motor, vhodný je skôr na víkendové jazdenie, aj keď v tomto prípade asi väčšina siahne skôr po verzii 740i. I keď ja by som šiel proti prúdu a práveže chcel verziu 740d, keďže ich bolo minimum a rovnako málo ich je aj dnes dostupných. Nabudúce pokračujeme s Mercedes-Benz a jej V8 diesel motorom.
Zdroj foto: BMW
