Z Áčka na eFko
Po niekoľkoročnej tradícii označovania áut gréckymi písmenami alebo prvým písmenom abecedy sme sa presunuli ďalej. Logicky by malo nasledovať písmeno B. Ale pozor, zvolili až F.
V r1957 do triedy luxusných áut prenikli modelom Flaminia so šiestimi sedadlami. Pod kapotou bol najprv dva a pol liter V6, neskôr 2,8 (76 kW/103 k a 95 kW/129 k). O dizajn sa postaral Pininfarina. Od tohto modelu odvodili aj karosársky variant coupé, za dizajnom stálo opäť totožné štúdio. Aj napriek vysokej cene bolo o auto prekvapivo veľký záujem.
Problém týchto áut bola vyššia váha. Sedan vážil vyše 1,5 tony. Preto sa obrátili na karosáreň Zagato, ktorá mala skúsenosti s výrobou ľahkých športových áut. V r1958 predstavili v Turíne Flaminiu Sport Zagato. Prvá generácia mala kvapkovité predné svetlá. Vo výrobe zotrvala len 2 roky. Neskôr jej miesto prevzala modernizovaná verzia s klasickými svetlami. Pod kapotou bol motor s výkonom 103 kW a neskôr 110 kW. Posledná verzia Super Sport opustila brány v roku 1967. Postavili iba 526 kusov!
Rok 1961 a autosalón v Turíne priniesli senzáciu v podobe modelu s pohonom prednej nápravy, motoru typu boxer a kotúčovými brzdami na všetkých kolesách. Pomenovanie dostal Flavia. Za patróna auta môžeme označiť profesora Antonia Fessia. V novej továrni Chivasso dostávalo auto spočiatku motory s objemom 1,5 a 1,8 litra, neskôr dokonca dvojlitre. Už pomaly tradične po predstavení modelu nacupitali do Lancie Pininfarina a Zagato, aby aj od tohto modelu vytvorili večné originály. Pininfarina vytvorilo striedmy, ale elegantný dizajn, Zagato využil štvoricu svetlometov, panoramatické sklo a netradičné bočné sklá zasahujúce do strechy.
V roku 1963 prišli s menším sedanom Fulvia s predným pohonom a motorom V4. Oveľa väčší záujem získalo malé temperamentný kupé Fulvia (1965), najmä v prevedení HF. Táto skratka pochádzala z terminológie rallye a znamená Horizon Full. Fulvia HF v pretekárskej verzii mala výkon 121 kW (164 k) a Sandro Munari s ňou vyhral Rallye Monte Carlo 1972. Zagato pripravil Fulviu Sport s celohliníkovou karosériou. Neskôr pribrala, lebo hliník použili už len na dvere a na kapotu. Pod kapotou boli 1,3ky so 66 kW a 1,6ky s 85 kW. Spolu ich vzniklo zhruba 7000 ks.
Lancii hrozil bankrot už v 60. rokoch. Damoklov meč v roku 1969 zvesil Fiat.
Po spojení s Fiatom
Po kúpe sa Lancia stala prestížnou značkou a okrem luxusu musela reprezentovať Fiat aj v motoršporte. Tieto úlohy plnila na jednotku.
Keď Fulvia HF už na konkurenciu nestíhala, prišiel v roku 1972 špeciál Stratos HF. Za karosériou stál Bertone. Pod kapotou bol šesťvalec z Ferrari Dino 246 (140 kW/190 k). Stratos bol mimoriadne úspešný. V rokoch 1974 až 1976 získal víťazstvá v majstrovstvách sveta rely.
Prvým typom, ktorý ťažil zo spolupráce s Fiatom, bol sedan Lancia Beta predstavený v roku 1972 v Turíne. Išlo o prvú Lanciu vôbec s priečne uloženým motorom vpredu. Od tohto základného modelu bolo vytvorených niekoľko karosárskych verzií. V r1974 prišlo dvojdverové coupe a Spider. V roku 1975 "kombík" s označením Beta HPE – High Perfrormance Estate, model Executive a tiež od Pininfarinu Beta Montecarlo. O trochu neskôr prišla Beta Trevi Volumex s kompresorom.
Štvordverová Gamma z r1976 vzišla z pier Pininfariny. Poháňali ju štvorvalce s rozvodom OHC s objemom 2,0 a 2,5 l. Väčší motor mal výkon 103 kW (140 k) a dokázal auto rozbehnúť až na 195 km/h. Gamma sa tiež dočkala karosérie coupe.
Nová éra vďaka Delte
Dostali sme sa do roku 1979 a k príchodu legendárneho označenia Delta. Karosériu vytvoril Giorgetto Giugiaro (Ital Design). Delta sa pýši titulom Európske Auto Roka 1980. Delta navyše mimoriadne úspešne bojovala v motoršporte, špeciálne v rely.
Sériový päťdverový hatchback vychádzal z Fiatu Ritmo. Pod kapotou mal 1,3 litra (55 kW/75 k) a 1,5 litra (62 kW/85 k). Čoskoro prišli výkonnejšie varianty. Delta HF Turbo z roku 1983 s preplňovaným motorom 1,6 litra najväčším výkonom 95 kW (130 k) a s dvojlitrom dokonca 122 kW (165 k). Keď sa k tomu pridal ešte pohon všetkých kolies, bolo cesto zamiesené na celkom slušný športový nástroj.
Rok 1984 znamenal pre HF Integrale ďalšiu zmenu. Výkon dvojlitra narástol na 133 kW (185 k). Použitím novej hlavy valcov so štvorventilovou technikou narástol výkon na 147 kW (200 k). Lenže aj konkurencia stavala nové a výkonné stroje. Keďže nechceli zaspať na vavrínoch, pre rok 1985 predstavili novú zbraň. Dvojmiestna Delta S4 mala motor 1759 cm3 (184 kW/250 k) s dvojitým preplňovaním (Volumex - kompresor a turbo). Motor umiestnený pozdĺžne pred zadnou nápravou poháňal všetky kolesá. Dynamické hodnoty? Zrýchlenie 6 s a maximálka 225 km/h.
Sedan odvodený od civilnej Delty niesol meno Prisma. Prišiel v r1983. Batožinový priestor mal objem 450 litrov a celková dĺžka činila 4,18 metra.
V roku 1981 prišla Lancia s novou technikou pre legendárnu, avšak neskôr zrušenú rallye skupinu B. Dvojmiestne coupe Lancia Rally 037 s plastovou karosériou navrhnutou Pininfarinom poháňal kompresorom prepĺňaný šestnásťventilový štvorvalec. V roku 1983 s ním Lancia vyhrala v ťažkom súboji s nemeckými "štvorkolkami" majstrovstiev sveta v rallye. Rally 037 sa stal posledným autom, ktoré vyhrávalo súťaže len s pohonom jednej nápravy.
Spolupráca s Fiatom pre Lanciu priniesla ďalšie spoločné dieťa. Tentokrát však ide o štvorlístok. Fiat Croma, Alfa 164, Saab 9000 a Lancia Thema. Všetky sú postavené na platforme Tipo 4. Motorová paleta štartovala na atmosférickom dvojlitri s výkonom 88 kW až po špeciálny model 8.32 (o ktorom si ešte určite povieme) s motorom 3.0 V8, v ktorom malo prsty Ferrari. V roku 1989 prišli decentné zmeny karosérie, nové motory a karoséria kombi, v ktorej mal prsty Pininfarina.
Najmenším modelom Lancie bola Y10 vyrábaná od r1985. Ešte predtým vyrábala Lancia malé automobily Autobianchi A112. Túto značku kúpil v r1967 Fiat a v r1975 v nej začala miešať karty Lancia. Iba 3,39 m dlhú Lanciu Y10 poháňali štvorvalce 1,0 až 1,3 l. Existovala aj verzia Turbo a 4WD s pohonom všetkých kolies. V najsilnejších verziách to muselo byť riadne nebezpečné vozenie.
Pokračovanie nabudúce. :)
Zdroj: EuroOldtimers
