Holandský mikrobiológ, Hendrik Marius Jonkers, primiešal do betónu baktérie, ktoré produkujú vápenec. Aktívne sú iba ak majú vzduch a dokážu v betóne nečinne spať až 200 rokov.
Hendrik Marius Jonkers sa nechal inšpirovať ľudským telom, konkrétne kosťami, ktoré sa u zdravého človeka dokážu, po prasknutí, znova zaceliť. Práve preto hľadal mechanizmus, ako to docieliť aj v betóne a rozhodol sa doň zakomponovať živý organizmus. Ide konkrétne o baktérie, ktoré produkujú vápenec. Jonkers zistil, že sú pre tento účel najvhodnejšie dva typy baktérií. Prvým je Bacillus pseudofirmus a druhým Sporosarcina pasteurii. Tieto baktérie žijú v zásaditých jazerách v blízkosti sopiek a ich obrovskou výhodou je, že dokážu spať zaliate v betóne až 200 rokov a čakať na svoju chvíľu.
Ako to funguje? Jonkers do betónu okrem baktérií primiešal aj dusík, fosfor a mliečnan vápenatý. Ak sa v betóne vytvorí prasklina s prístupom vzduchu a vlhkosti, baktérie sa prebudia a začnú požierať mliečnan vápenatý a kyslík. Vďaka tomu produkujú vápenec, ktorý prasklinu vyplní, stuhne v nej a utesní ju. Baktérie sú takýmto spôsobom schopné vyplniť prasklinu prakticky neobmedzenej dĺžky. Podmienkou je, že nesmie byť širšia ako 0,8 mm, čo by mohlo fungovať, keďže baktérie začnú pracovať hneď po jej vzniku.
Problém je zatiaľ v cene. Tá je totiž dvojnásobná v porovnaní s bežným betónom. Najdrahšou zložkou je pritom mliečnan vápenatý, ktorý slúži ako výživa pre baktérie. Jonkers a jeho tým, na technickej univerzite v meste Delft v Holandsku, však pracujú na jeho náhrade. Ich výskum ukazuje, že vhodnou alternatívou by mohla byť výživa na základe cukru, ktorá by cenu výsledného betónu zrazila na úroveň dnes bežne používaných typov.
Toto, ale nie je jediný vynález z univerzity v Delfte, ktorý by mohol v budúcnosti zlepšiť cesty. Možno si niektorí z vás spomenú na asfalt, ktorý sa dokáže sám opraviť. V roku 2013 ho predstavil jeho vynálezca Erik Schlangen. Princíp je pritom pomerne jednoduchý. Asfaltová cesta sa totiž skladá z drobných kamienkov spojených asfaltom. Schlangen do tejto zmesi pridal ešte nasekané, jemné oceľové vlákna. Keď sa potom spojenie medzi kamienkami poruší a začnú sa oddeľovať, stačí cestu zahriať pomocou indukčného stroja. Ten rozpáli oceľové čiastočky, ktoré roztopia asfalt a ten zatečie do voľného priestoru medzi kamienkami a opäť ich spojí.
Zdroj: European patent office
