Hydropneumatika je skutočne netypický systém pruženia. Na tlmenie vibrácií využíva kombináciu hydrauliky (hydraulický olej) a pneumatiky (stlačený plyn). 

Citroën, automobilka s mimoriadne bohatou tradíciou, sa preslávila týmto vynálezom. Veľa odborníkov tvrdí, že rozhodnutie vypustiť tento systém definitívne dopredajom v r. 2018 (ukončenie výroby v r. 2017) modelu C5 je, respektíve bolo nesprávne riešenie. Ale čo, keď ekonomika má prednosť pred emóciou... Skôr, ako prejdeme ku automobilke Citroën, mali by ste vedieť, že s licenciou koketovali aj automobilky Audi, BMW, Rolls-Royce, Bentley, Mercedes-Benz, Maserati, Porsche a čo-to zapožičali aj sesterskému Peugeotu. 

Za týmto systémom stojí Paul Magés. Prvé jednoduché systémy vyvíjal ešte  počas 2. svetovej vojny. Spočiatku slúžili iba na zadnej náprave, aby udržiavali svetlú výšku. Takto bol riešený aj napr. Citroën 15 Six H pri posledných kusoch výroby, ktoré prišli tesne pred premiérou nasledujúceho modelu. Veľkú senzáciou spôsobil až v kontroverznom avantgardnom, avšak veľmi obľúbenom modeli Citroën DS v r. 1955 z pera Flaminia Bertoniho. Auto bolo skutočne na vtedajšie pomery atypické. A to nielen exteriérom, ale aj interiérom. V týchto modeloch bolo vďaka hydropneumatickému podvozku možné meniť svetlú výšku od 90 po 260 mm. Na tomto jednoduchom „mechanickom“ princípe stavali aj ďalšie modely, ako GS, CS, BX, či coupé SM. Tento jednoduchý klasický systém v rôznych obmenách ponúkali do r. 1999. „Mechanický“ je spomenutý preto, lebo presne pred 30 rokmi predstavili nový vlajkový model XM, ktorému do systému začala kecať už aj elektronika a položila tak základ pre techniku Hydractive. XM a neskôr Xantia (verzia Activa, jedno z najlepších áut v losom teste, mala ako prvé sériové auto na svete aktívny podvozok) a aj všetky neskoršie modely dostali snímače, ktoré posielali údaje do riadiacej jednotky. Tá vyhodnocovala okrem iného povahu vozovky, jazdný štýl vodiča a na základe týchto údajov dokázala veľmi rýchlo riadiť tuhosť a zdvih pruženia. 

Ako to všetko funguje? 

Tento typ odpruženie využíva základné vlastnosti, ktoré sme sa učili na fyzike. Plyn je stlačiteľný. Aby ste plyn stlačili viac, potrebujete vyvinúť väčšiu silu. To sa odohráva v zásobníkoch - guliach. Tie  sú rozdelené membránou. V prvej časti membrány je plyn, v druhej hydraulická kvapalina. Čím viac je pneumatická pružina stláčaná, tým sa stáva tuhšia. V prvej fáze stlačenia je teda veľmi mäkká, ale v ďalších stlačeniach sa stáva výrazne tvrdšou. V kombinácii s ku koncu vyspelou elektronikou a ďalšími zásobníky plynu dokázal hydropneumatický podvozok ponúknuť u jedného auta celú škálu nastavení podvozku od tvrdého športového okruhového špeciálu, až po úplne dokonalý pohodlný mäkký podvozok pripomínajúci gaučovku na kolesách. To sa autu s klasickými pružinami nikdy nepodarí.

Druhy

Existovalo viacero druhov. Pôjdeme pekne po poradí, od najstaršieho po najnovší. Francúzi sa naozaj snažili nezaspať a roky v systém verili. Boli si vedomí, že pokrok sa zastaviť nedá. Napriek tomu, klasický hydraulický systém to v bežných, lacnejších modeloch dotiahol takmer do nového tisícročia. Zaujímavosťou bolo, že do značnej miery bol tento systém spoločný aj pre brzdovú sústavu, posilňovače riadenia a pod. Keď sa vypol motor, auto zvyčajne spadlo do základnej najnižšej polohy. To odstránili zhruba desať rokov pred ukončením výroby najjednoduchšieho zástupcu, kedy priniesli tzv. protipadacie zámky. Auto tak ostalo v polohe, akej bolo pred vypnutím.

V r. 1989 s príchodom modelu XM prišla prvá generácia Hydractive I. Vedel pracovať v dvoch nastaveniach pruženia, a to komfort a sport. Rozdiely boli skutočne cítiť. Hydractive II. generácie prišiel prakticky pár rokov po uvedení. Išlo o vylepšenú prvú generáciu a nájsť ste ho mohli v modeloch XM po modernizácii a v Xantii. Zmeny sa predovšetkým dotkli novej riadiacej jednotky, ktorá po novom pracovala aj so snímačom natočenia volantu. Z Hydractive II. vznikla odnož, tzv. Activa vo vrcholnom modeli. Systém mal až 10 gúľ, ale bol naozaj vymakaný. Obyčajnému autu doprial takú stabilitu, o ktorej nesnívali ani superšportové autá v novom tisícročí. Tento systém však zabila náročná a drahá údržba a opravy. Aj keď čas od času sa aj u nás nájde nejaký zaujímavý kus na predaj. Takže ak chcete super jazdné vlastnosti a neľutujete peniaze na servis, môže to byť pre vás zaujímavý tip. 

V novom tisícročí, keď sa Citroën rozhodol zmeniť svoju paletu modelov prakticky od gruntu, a názvy vystriedali skratky s písmenom C a číslicou (1 až 6), prišiel pre nástupcu modelu Xantia s názvom C5 nový systém Hydractive III. Oproti predchádzajúcim verziám ho zjednodušili do maximálnej možnej miery, čím sa natiahol servisný interval a posunuli aj náklady na údržbu. Avšak napriek jednoduchšej konštrukcii dokázal viac. Povedzme pri rýchlosti do 75 km/h (iný zdroj 70 km/h) automaticky pridvihol podvozok, ak sa vozidlo pohybovalo po zhoršenej vozovke. Naopak, pri rýchlostiach nad 110 km/h dokázal automaticky vozidlo spustiť nižšie, čo malo prispieť k zlepšeniu spotreby a lepšej aerodynamike. O trošku neskôr prišiel systém Hydractive III+, ktorý bol typický pre model C5 a tiež pre novú vlajkovú loď C6, ale iba v najslabšej motorizácii. Hydractive III+ mal 2 gule naviac, ktoré boli aktivované v režime sport a comfort. Táto verzia je doplnená dvomi hydropneumatickými zásobníkmi ("guľami") ktoré sa pripájajú alebo odpájajú k systému podľa požiadaviek. Systém vedel voliť zo 4 možných charakteristík pre každé koleso. Absolútne najvyšším a najzložitejším podvozkom bol Hydractive III+ AMVAR použitý v modeloch C6 so silnejšími motormi. Jedno koleso malo 2 gule pruženia, pripájali sa podľa potreby. Funkcia systému AMVAR navyše obmedzovala prietok hydraulického oleja v reálnom čase (cca 7 milisekúnd). Každé koleso malo 16 rôznych charakteristík, ktoré sa dokázali zmeniť až 400-krát za sekundu. Ohromné čísla z vyše dekády naspäť, nemyslíte? 

Aby som nezabudol, nie každá verzia Citroënu C5 v poslednej generácii disponovala hydropneumatickým pružením. Dajte si preto pozor, čo kupujete. 

Aby ste si nemysleli, že Citroëny za tie roky neprešli vývojom v spôsobe uchytenia kolies. Prešli. A dokonca aj medzi modernizáciami sa niektoré komponenty líšili. Popísať všetky zmeny v zavesení kolies jednotlivých modeloch, v typoch ramien... to by trvalo večnosť a asi by to nebolo ani zaujímavé. Pýtate sa, či sa Citroën ešte k systému vráti? No niečo moderné pred časom sľubovali, ale je to stále vo hviezdach...

Zdroj: citroën.cz, citroenet.org.uk

Foto: Youtube