Zhruba pred mesiacom sme vám priniesli informáciu o tom, že Mercedes získal na domácej pôde ako vôbec prvý výrobca povolenie od nemeckého spolkového úradu pre automobilovú dopravu (KBA) používať čiastočne autonómne riadenie úrovne 3 s názvom Drive Pilot. Objaví sa najprv vo vrcholných triedach S a EQS a po Honde Legend pôjde v poradí o druhé a tretie sériové auto na svete, ktoré niečo také môže ponúknuť. Prečo o tom opäť hovoríme?
Keď sa dnes pozriete na názvy podobných technológií, napríklad Tesla Autopilot, Full Self-Driving, Pilot Assist či Super Cruise, mohlo by sa zdať, že konkurencia je v tomto smere na podobnej úrovni alebo dokonca ešte o stupienok ďalej. Pravdou je ale pravý opak, ide totiž o čiastočne autonómne systémy úrovne 2.
To okrem iného znamená, že aj tieto vozidlá síce „vidia“ kamerami, senzormi a radarmi, v podstate ale ide o jednoduchšiu kombináciu adaptívneho tempomatu s technikou aktívneho centrovania v jazdnom pruhu a niekoľkými ďalšími asistenčnými funkciami pre vodiča (povedzme automatickou úpravou rýchlosti v závislosti na dopravnom značení a údajov o pozícii z GPS alebo schopnosťou samostatne prechádzať z pruhu do pruhu).
V súčasnosti preto platí, že aj tie najdokonalejšie systémy vyžadujú aktívny dohľad vodiča, čo je ale v značnom rozpore s chovaním niektorých automobiliek, ktoré sa tvária, že predávajú niečo viac. A niektorých motoristov to – žiaľ – vedie k domnienke, že technika dokáže viesť ich vozidlo bez pomoci či dozoru.
Existuje množstvo prípadov, pri ktorých šoféri počas jazdy na diaľnici sledovali video, venovali sa svojim mobilným telefónom alebo si dokonca zdriemli. IIHS pripomína, že niečo podobné sa stalo aj v jednej z najviac medializovaných smrteľných nehôd Tesly Model X, pri ktorej sa vodič podľa vyšetrovania zrejme venoval videohre v telefóne, takže nebol schopný reagovať na to, keď si to jeho „Autopilot“ namieril na diaľnici do tlmiča nárazu pred zvodidlami.
IIHS dodáva, že mnohé dnes dostupné technológie vyvolávajú v majiteľoch mylný dojem, že ich auto dokáže viac ako je reálne možné. A aj keď vodiči chápu isté limity techniky, ich myseľ sa často prestane sústrediť na jazdu a zabudnú na ostražitosť, pretože namiesto skutočného šoférovania len sedia a čakajú na nejaký problém.
Pochopiteľne žiadna technológia dnes nie je taká dokonalá, aby dokázala detegovať zablúdené myšlienky, skrátka, že sa niekto nesústredí. Čo ale naopak dokážeme, je monitorovať pohľad vodiča, držanie jeho hlavy alebo polohu rúk, ktoré nám pomerne rýchlo prezradia, či sa niekto aktívne venuje riadeniu alebo nie.
Aj keď väčšina systémov čiastočne autonómnej jazdy má zavedené určité ochranné prvky, ktoré sa snažia donútiť vodiča, aby nedával ruky dole z volantu a udržovali ho v strehu, podľa IIHS žiadne auto nemá v tomto smere dostatočné kontrolné a ochranné mechanizmy.
Je čiastočne autonómne riadenie v skutočnosti nebezpečné
Práve preto známy americký inštitút momentálne vyvíja nový kvalifikačný program, s pomocou ktorého bude možné hodnotiť úroveň bezpečnostných opatrení automobilu pomáhajúcich šoférom sústrediť sa na cestu. Aby autá získali najlepšiu známku, budú musieť byť schopné spoľahlivo rozpoznať, kam pozerá vodič, či má ruky na volante alebo pripravené kedykoľvek ho uchopiť a vyžadovaná bude aj istá úroveň výstrah a núdzových postupov, ak obsluha auta nebude reagovať.
„Čiastočne autonómne riadenie môže vyvolávať dojem, že vám uľahčí cestovanie na dlhé vzdialenosti, lenže neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by zároveň zvyšovalo bezpečnosť jazdy,“ hovorí prezident IIHS David Harkey. „V skutočnosti to môže byť práve naopak, ak tento systém nemá dostatočné bezpečnostné poistky.“
Podľa IIHS je to napríklad rýchly sled výstrah, ktoré môžu zahŕňať zvuky, vibrácie, pulzovanie brzdového systému či ťahanie za bezpečnostný pás. Dôležité vraj je, aby boli varovania posielané viacerými kanálmi a s pribúdajúcim časom stúpala ich naliehavosť, frekvencia i intenzita. A ak vodič nezareaguje, vozidlo by malo zvládnuť bezpečne zájsť ku krajnici, spomaliť a podľa potreby i úplne zastaviť, prípadne rovno zalarmovať záchrannú službu.
Nová metodika hodnotenia kvality čiastočne autonómneho riadenia má samostatne posudzovať i systém vedenia v jazdných pruhoch a adaptívny tempomat. Prechod z pruhu do pruhu by mal iniciovať vodič a keď vozidlo automaticky zastaví v kolóne, nemalo by sa samostatne rozbehnúť, ak sa šofér nebude pozerať na cestu. Podobne má auto blokovať aktiváciu čiastočne autonómneho riadenia, keď vodič nebude mať zapnutý bezpečnostný pás, prípadne vypne automatické núdzové brzdenie. IIHS hovorí, že súbor nových pravidiel predstaví v priebehu tohto roka a Consumer Reports už oznámil, že zohľadní nové hodnotenie amerického inštitútu pri bodovaní áut.
zdroj: IIHS