Ak patríte k tým, ktorí ani v dnešnej dobe (postihnutej infláciou a barelom ropy za viac ako 100 dolárov) neriešia cenu benzínu, nafty či energií, ste šťastný človek. Pokiaľ ale môžeme súdiť, nie je vás veľa. Keď sme zhruba pred mesiacom zverejnili anketu s otázkou, či vám súčasné zdraženie palív na čerpacích staniciach spôsobuje finančné problémy, až 64 percent z vás priznalo, že „je to neúnosné“ a 14 percent uviedlo, že „začínate obmedzovať cesty autom“.
Nedivíme sa vám. Napríklad v susednej ČR už lokálni prepravcovia hlásia zvýšený záujem o dopravu vlakmi či autobusmi, od ktorých sa Česi v čase koronavírusovej epidémie odklonili a jazdili radšej vlastnými autami. Dnes sa v snahe ušetriť na cestovnom vracajú a nedivili by sme sa, ak by podobný trend čiastočne prebiehal aj u nás. Navyše keď priemerné ceny na pumpách medzičasom ešte stúpli.
Sme však stránkou zameranou na individuálnu automobilovú dopravu a všetko, čo s tým súvisí, a preto chápeme, že nie každý môže z titulu svojich pracovných povinností či nutných súkromných potrieb presedlať na MHD či nastúpiť do vlaku. A v takom prípade pochopiteľne nastupuje snaha niečo ušetriť.
Tým najrýchlejším a v zásade najspoľahlivejším spôsobom, ako zredukovať prevádzkové náklady, je zníženie rýchlosti a celkové prehodnotenie jazdných návykov. Má to význam, a aj keď nie je možné všeobecne vyčísliť konkrétnu úsporu, určite ste si aj sami všimli, čo urobí s hodnotami palubného počítača zníženie tempa na diaľnici z tachometrových 140 na 130-125 km/h, ako sa na spotrebe prejavuje predvídanie situácií v premávke, včasné ubratie plynu pred križovatkami alebo skoršie radenie na vyššie prevodové stupne.
Samozrejme podobné rady sú vám platné ako povestnému mŕtvemu zimník, ak máte vyššie uvedené zvyky, respektíve defenzívny štýl jazdy dávno v krvi a tým pádom vám priestor na zdokonalenie efektivity už neostáva. Vo výhode sú však tí, ktorí sa práve pozerajú po novom aute alebo niečom z druhej ruky. Otázkou akurát je, čo si vybrať...
Mild-hybridy pri snahe šetriť palivo veľký zmysel nedávajú. Štartér-generátor nemá obvykle dosť sily na to, aby bol schopný dostať auto do pohybu bez spaľovacieho motora, teda vo chvíli, keď má najvyššiu spotrebu. Navyše tých pár kvapiek, ktoré vám táto technika usporí, veľmi ľahko premárnite kľudne jednou ostrejšou akceleráciou. V skutočnosti sa do áut montuje (podobne ako stop-štart systémy) len preto, že pomáha automobilkám znížiť papierovú spotrebu v snahe neplatiť vysoké pokuty za emisie. Pre vodičov v reálnom živote ale zásadný význam nemajú.
Opačným protipólom sú elektromobily a plug-in hybridy. Ak by sme aj odhliadli od potreby hľadať elektrickú zásuvku, ich prvou nevýhodou je význame vyššia cena. Výrobcovia v snahe donútiť vás ich kupovať, aby mali na konci roka splnený limit flotilových emisií, síce systematicky zvyšujú ceny áut so spaľovacími motormi a ziskom z nich batériové vozidlá dotujú, cenové nožnice sú však stále roztvorené do tej miery, že sa batériové stroje i PHEV vyplatia len hŕstke motoristov.
V prvom rade logicky iba vodičom, ktorí si vôbec môžu dovoliť vysokú prvotnú investíciu. Lenže výlučne na nej to nestojí. Problém je v tom, že okrem elektromobilu či plug-in hybridu potrebujete aj tú spomínanú zásuvku a ak má byť užívateľský komfort na nejakej úrovni, tak určite zásuvku predovšetkým domácu a nie verejnú.
Tým sa dostávame k tomu, že elektrické či nabíjacie vozidlá sa vyplatia prakticky iba majiteľom rodinných domov, teda pokiaľ budeme ignorovať tú hŕstku firiem, ktorá dokáže svojim zamestnancom poskytnúť dostatočný počet primerane výkonných zásuviek. Alebo si dokážete s dnešnou úrovňou infraštruktúry predstaviť nabíjanie predlžovačkou na sídlisku? Nie že by to nešlo, asi ale tušíte, čo tým máme na mysli...
Pochopiteľne plug-in hybrid nutne nabíjať nemusíte, potom sa ale musíme opýtať, načo ho vlastne potrebujete. Stál vás výrazne viac a PHEV majú navyše tú nepríjemnú vlastnosť, že bez pravidelnej dávky elektrickej energie zo zásuvky nezriedka vykazujú vyššiu spotrebu, ako ekvivalentne veľký model poháňaný čisto spaľovacím motorom. To nie je averzia ale fyzika. Nabíjacie hybridy vozia na palube už pomerne veľký, predovšetkým ale ťažký balíček akumulátorov, pridajte k tomu jeden či dva elektromotory, pomocné systémy a máte kľudne i pár stoviek kilogramov hmotnosti, ktorá začne byť veľmi rýchlo kontraproduktívna, ak ju nezačnete využívať tak, ako to zamýšľal výrobca.
Týmto popisom samozrejme nechceme povedať, že je elektromobil, plug-in hybrid či mild-hybrid zbytočnosť, ktorá nemá na cestách čo robiť. Existuje nemalé percento vodičov, ktorým presne tento typ techniky vyhovuje, môžu si ju dovoliť a oslovila ich po užívateľskej, emocionálnej, pragmatickej či inej stránke.
Ak by sme sa ale mali držať štatistickej pravdepodobnosti, ktorý typ konštrukcie by mohol vyhovovať najväčšiemu počtu motoristov z pohľadu kúpnej ceny, užívateľskej prívetivosti a zároveň v závislosti na snahe ušetriť na palive, vychádza nám to na zlatú strednú cestu v podobe klasických hybridov.
Musíme sa priznať, že nás ani dnes tieto autá neprestávajú udivovať, za koľko litrov dokážu jazdiť v meste, pri dochádzaní do aglomerácií z periférií ale i väčších vzdialeností, a to dokonca aj bez väčšej snahy o úspornú jazdu. Pochopiteľne na diaľnici o svoju výhodu čiastočne prichádzajú, nie je to však také markantné ako v prípade dobíjacích hybridov, pretože ich dodatočne montované súčiastky elektrickej časti pohonu nemajú zďaleka takú vysokú hmotnosť.
Ak by ste sa pozreli do tabuľky technických parametrov napríklad malej Toyoty Yaris, rozdiel medzi klasickým modelom so spaľovacím motorom (1.5 s automatom) a hybridom je v závislosti na výbave len 20 až 35 kg. To je nič. A ani manuál nemá väčšiu výhodu, v porovnaní s benzín-elektrickým prevedením je ľahší len o 40 až 45 kg. Pritom z našich aj iných testov či praktických skúseností majiteľov je zrejmé, že konkrétne elektrifikovaný Yaris je schopný v meste, respektíve v zmiešanej premávke určenej pre tento typ auta, jazdiť za zhruba jeden a pol až tri litre benzínu menej ako jeho súrodenec s čisto spaľovacou jedna-päťkou.
Keď už sme pri Toyote, práve táto značka prišla na trh s technológiou čiastočne elektrifikovaných áut v čase, keď bolo slovo hybrid brané pomaly hanlivo, dieselové agregáty boli prakticky na vrchole svojej slávy a v Európe sme z pochopiteľných dôvodov nechápali, prečo by sme mali kupovať Prius s dvomi motormi.
Po štvrťstoročí a v kontexte s celkovým vývojom svetového priemyslu, dopravy, ekonomiky, globálnej politiky a európskej legislatívy, ktorá vedie proti spaľovacím motorom v osobných automobiloch zbytočne hysterický džihád, to dnes už samozrejme vieme. Corolla, RAV-4, Camry, Yaris Cross, CH-R, Highlander alebo vyššie dva spomínané modely, to všetko je možné brať ako cestu ku zníženiu spotreby bez toho, aby ste mali k dispozícii elektrickú zásuvku, pri vlastnom dome a museli ste hodiny čakať na nabíjanie. Tým skôr, keď je hybridný pohon cenovo porovnateľný s vozidlom s konvenčným pohonom, respektíve rozdiel medzi nimi vážne nie je dramatický.
zdroj: Toyota
