V prvom rade si treba povedať, čo je vlastne moderné auto. Najazdiť milión km na starom atmosférickom vznetovom motore v Mercedese, alebo hoc aj v iných značkách nie je až také výnimočné. Aj prvé TDI s rotačným čerpadlom sú známe miliónovými nájazdmi. Ak nebudeme brať do úvahy nákladné autá, tak pre mňa moderné auto je už aj táto Audi A6 generácie C6 z roku 2005.
Povedali by ste pri pohľade do interiéru dávku 900-tisíc km?
Pod jej prednou kapotou totiž nájdeme vznetový preplňovaný vidlicový šesťvalec so zdvihovým objemom 3,0 litra a maximálnym výkonom 165 kW (224 k) s 450 Nm. Ide o motor so vstrekovaním Common-Rail druhej generácie so vstrekovacím tlakom 1600 bar, teda skutočne už citlivejší systém na kvalitu nafty, ako staré radové či rotačné čerpadlá a s čapovými vstrekovačmi.
Nebudem vás napínať, tento konkrétny kúsok má aktuálne najazdených skutočných 880-tisíc km. A keď píšem skutočných, tak to platí. Auto totiž vlastní kamarátov otec, ktorý ho v roku 2005 kupoval ako nové. Takže existuje ešte lepší príklad auta, ktoré pozná majiteľ odnova a vie o ňom všetko?
Aktuálny nájazd, dnes je už o pár sto km vyšší.
O tomto konkrétnom aute som sa dozvedel už okolo roku 2009, keď malo najazdené približne 250-tisíc km. Vtedy to nebolo nič výnimočné, auto jazdilo ďalej dlhé trasy, a tak mi o ňom kamarát raz za čas referoval. Keď raz prezradil, že už má cez 400-tisíc km, povedal som mu, že by som to auto rád videl. Aj keď sme sa často stretávali, nikdy s ním jeho otec nebol na Slovensku. Kde totiž jazdilo, prezradím neskôr.
Avšak pekne od začiatku. Auto kúpil majiteľ v roku 2005 za nemalých 2,2 milióna slovenských korún. Rozhodol sa pre Audi, keďže už predtým vlastnil staršiu A4 B5 s 2,8-litrovým zážihovým V6. Rozhodol sa preto pre A6 a keďže jazdil ešte viac km, zvolil vznetový trojliter. Na začiatku ho viacerí odhovárali, že motor nezvládne viac ako 200 či 250-tisíc km. Ako sa však mýlili.
Aj na pozinkovanej karosérii je už po toľkých km poznať znaky únavy.
Balkánsky expres
Auto jazdilo prevažne na dlhé trasy do Rumunska a Bulharska, teda diaľkové trasy po diaľnici. Zapnutý tempomat a stabilné otáčky, pre motor to najlepšie, čo môže byť. Do približne 150-tisíc km auto jazdilo do originálneho servisu, odvtedy servis prebiehal v domovskej dielni, keďže servisujú aj nákladné autá.
Auto skutočne jazdí v Bulharsku aj do servisov.
Keď som sa pýtal na poruchy, vážna bola jedna. Približne pri 280-tisíc km auto v Prahe začalo dymiť bez akýchkoľvek príznakov predtým. V originálnom servise chceli riešiť čistenie sania, dekarbonizáciu a podobné veci. Až neznačkový servis prišiel na príčinu. Vstrekovače. Všetkých 6 muselo ísť nových, oprava za približne 2000 eur. Približne po 300-tisíc km auto prvýkrát odstavila porucha až tak, že nedokázalo prísť do cieľa. Dopravné čerpadlo, ktoré tlačí naftu do vysokotlakového, totiž prestalo fungovať a bez neho motor zhasol. To bola jediná porucha, ktorá auto odstavila, pritom nebola vôbec drahá.
Aj pôvodný volant je stále vo forme.
A teraz to najlepšie. Pri aktuálne najazdených 880-tisíc km má auto len druhú sadu vstrekovačov (od 280-tisíc km), stále pôvodné turbodúchadlo, pôvodné tesnenia pod hlavami, rozvodovú reťaz, spodok motora vrátane ložísk kľuky a ojníc, pôvodnú automatickú prevodovku (v ktorej bol menený olej len 2-krát!). Výmeny oleja v motore prebiehali každých 30-tisíc km, podľa plánu long life olejov. Áno, skutočne každých 30-tisíc km. Práve dlhé trasy, keď auto naštartovali, dotankovali a motor vypli až po 1000 km pri ďalšom tankovaní, tak pomohli udržať motor v kondícii aj s takto dlhými intervalmi výmeny oleja. Kvalitu paliva majiteľ príliš neriešil. Samozrejme netankoval na "no name" pumpách, avšak aditíva nikdy nepridával.
Je zaujímavé vidieť nápis nasledujúceho servisu pri viac ako 900-tis km.
Priemerná spotreba podľa dotankovania vychádza po toľkých km na 8 l/100 km. Samozrejmosťou boli výmeny náprav, približne 3-krát, výmeny xenónových výbojok (tie však už pre vypálenú odrazovú plochu skoro vôbec nesvietia), či výmeny bŕzd. Podľa majiteľa vydržali najdlhšie originálne kotúče, na ktorých najazdil cez 200-tisíc km (čo pri diaľničných km nie je nič neuveriteľné).
Aj auto po 300-tisíc km môže mať už takto natrhnutú sedačku, nie po 3-násobku km.
Auto aktuálne jazdí už len po bulharských cestách, na Slovensko sa vracia sporadicky a skôr len kvôli povinnej STK. Každý rok stále najazdí okolo 60 až 70-tisíc km. A odpoveď majiteľa, či by si kúpil ďalšie také auto? Samozrejme, už 2 roky má novšiu A6 generácie C7 s tiež 3,0 TDI. Na nej už stihol za 2 roky najazdiť ďalších 160-tisíc km. A čo plánujú spraviť s C6-kou? Nuž, jazdiť ďalej. Že vraj keď bude mať milión, tak ma opäť zavolajú. Čo by mohlo byť za necelé 2 roky. Tak som zvedavý.
