Keď prišla generácia W124, teda zástupca vo vyššej strednej triede od Mercedes-Benz, prakticky nemala konkurenciu. Audi 100 C3 nemalo ambície na dosiahnutie vrcholu v tejto triede, BMW 5 generácie E28 bol vlastne len väčší facelift predchodcu E12. S generáciou W124 jednoducho Mercedes-Benz neexperimentoval, ale postavil tak komplexne vyrovnané auto, ktoré je v mnohých ohľadoch označované ako nesmrteľné.
Ako však čas postupoval, prišla konkurencia z Mníchova v podobe E34, nová generácia M5 a na tú žiaden z vtedajších modelov W124 nestačil. Mercedes-Benz musel odpovedať, avšak s úpravcom AMG to nebolo také jednoznačné. Bola tu verzia Hammer, avšak stále to nebolo priamo od výrobcu, na čo niektorí zákazníci veľmi „počúvali“. Mercedes-Benz tak s úpravou W124ky nešiel ďaleko, zo Stuttgartu do Zuffenhausenu je to čoby kameňom dohodili. Mercedes-Benz mal jednoducho veľa práce na vývoji novej generácie eSka, o ktorom si povieme niečo neskôr.
Pod prednou kapotou to bolo poriadne natesno. Bežne ste tu videli 4-valcový diesel a nie dvojnásobný počet valcov.
Na 1 auto potrebovali 18 dní
Porsche však z tejto spolupráce profitovalo. Jednoducho v tej dobe nemalo svoje výrobné kapacity poriadne naplnené a upravená 500E sa so širokými blatníkmi nezmestila na niektorých miestach vo výrobnej továrni v Sindelfingene. Celý proces bol vcelku komplikovaný. Mercedes-Benz dodal diely do továrne Porsche, odkiaľ poskladaná karoséria putovala na lakovanie do Sindelfingenu. Následne potom opäť karosériu previezli do Porsche, kde implementovali motor a zvyšné súčasti. Nakoniec celé auto previezli do Sindelfingenu na konečnú kontrolu. Nie je sa tak čomu čudovať, že celý proces výroby auta trval 18 dní.
No a čo teda bolo pod prednou kapotou? Motor M119, teda atmosférický zážihový V8 mal 4-ventilové hlavy, alebo kované ojnice. Motor bol prebratý z kupé R129 a ponúkal 240 kW (326 k) s 480 Nm. Avšak na rozdiel od konkurenta BMW M5 bol vždy spojený len s automatickou prevodovkou s 4 rýchlostnými stupňami. A dynamika? S pohonom zadných kolies a automatickou prevodovkou to dnes nie je žiadna sláva, avšak 6,1 sekundy na 100 km/h v tej dobe bola skvelá hodnota. Dokonca voči vtedajšej M5 3,6 bolo o 2 desatiny sekundy rýchlejšie. Problémom boli na začiatku brzdy. Z modelu 500 SL s 300 mm kotúčmi vpredu to vraj nebola žiadna sláva. Po modernizácii na E500 v roku 1993 prišiel „upgrade“ na 320 mm kotúče z modelu 600 SL.
Výbava bola nadpriemerná, kožené čalúnenie, len 4-miestny interiér, stierače na svetlách, vyrovnávanie svetlej výšky na zadnej náprave, dvojzónová klimatizácia, za príplatok vyhrievané sedadlá alebo strešné okno. Voči bežnému W124 sa môže nezainteresovanému zdať, že ide o ten istý model. Avšak vlk v rúchu barančom klame telom. Rozšírené blatníky, predný nárazník s hmlovkami (do hlavných svetiel pribudla miesto sériových hmloviek parabola pre diaľkový režim, bežná W124 totiž mala optiku H4 a v strede hmlovky) či 16-palcové disky.
E 60 AMG
V roku 1993, keď sa W124ka zmenila na prvé Éčko, prišlo po prvýkrát oficiálne spojenie Mercedesu s AMG priamo z výroby. Okrem menšej verzie E 36 AMG tu bolo E 60 AMG. Zdvihový objem zväčšený na 6,0 litra s maximálnym výkonom 280 kW (381 k) a 580 Nm, to nedávalo šance už ani vylepšenej M5 s 3,8-litrovým motorom (z 0 na 100 km/h za 5,4 sekundy voči 5,9 sekundy pre M5). Stále však so zadným pohonom a 4-stupňovou automatickou prevodovkou. Mercedes ju jednoducho prevalcoval zdvihovým objemom, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani americký „muscle car“.
Celkovo vyrobili z 500E a E 500 len 10 479 áut. Všetky boli len sedany, karosérie kombi alebo kabriolet mohli mať len verzie E 36 AMG. Dnes ide o mimoriadne cenený youngtimer. Pekné kúsky sa predávajú za 50 tisíc eur, najlacnejšie pod 20 tisíc nenájdete. A to je tiež ďalší rozdiel voči vtedajšej M5ke, jednoducho aj s prívlastkom „manufactured by Porsche“ si svoju cenu drží o dosť vyššie. Oprávnene? To už nechám na vás.
Zdroj foto: Mercedes-Benz
Po modernizácii v 1993 prišlo písmenko E ako označenie triedy a nie ako označenie vstrekovania Einspritzung.
