V prvom rade by sme asi mali zdôrazniť, že tento automobil už nebol prezlečený Fiat, ani žiadna jeho napodobnenina. Seat sa stal plnohodnotnou súčasťou Volkswagenu v roku 1986 a prvé Toledo bolo predstavené počiatkom roka 1991. Auto malo rázvor 2471 mm, dĺžku 4,32 metra a na trh dorazilo na svoju dobu s modernou výbavou.
Mohlo mať automatickú klimatizáciu, tempomat či dva airbagy. Vo výnimočných prípadoch ste mohli naraziť aj na verziu kombi, ktorá je ale extrémne vzácna. Aby sme boli presní, nejde o sériový model, ale o auto upravené nemeckou firmou Bieber a cena prestavby vychádzala v 90. rokoch na 4000 západonemeckých mariek. Zaujímavá bola aj elektrická verzia, ktorú Seat priviezol na letné olympijské hry v Barcelone v roku 1992.
Keďže tu máme koncernové auto, asi vás neprekvapí, že ste svojho času mali na výber výbavové línie s názvom GL, GLX alebo športovú verziu s označením GT. Najluxusnejšie kúsky mali elektricky nastaviteľné spätné zrkadlá, hmlové svetlá, spomínané airbagy či ABS. Na počiatku 90. rokov ste podobné prvky obvykle nenašli v štandarde ani u prémiových značiek. Ak ale Toledo skutočne niekde bodovalo, bol to jeho batožinovým priestor. Auto malo v základe obrovský kufor s objemom 550 litrov, ktorý ste mohli sklopením sedadiel zväčšiť až na 1360 litrov.
Automobil nestratil nič na svojej popularite ani po modernizácii v roku 1995, ktorá zjemnila niektoré hrany a výrobca navyše ponúkol aj nové motory. Tie základné zážihové mali zdvihový objem 1,6, 1,8 a 2,0 litra. Najvýkonnejšia verzia s prívlastkom GT ponúkala až 110 kW (150 koní) pri 6000 otáčkach za minútu a maximálny krútiaci moment 180 Nm pri 4800 ot./min. S ľahkým Toledom (s pohotovostnou hmotnosťou od 985 do 1150 kg) dokázal tento atmosférický štvorvalec cvičiť veľmi slušne. Auto dokázalo zrýchliť z 0 na 100 km/h za 8,4 sekundy a malo najvyššiu rýchlosť 212 kilometrov za hodinu.
Už aj TDI motory
Vznetové motory začínali skromnou atmosférickou verziou 1.9 D s výkonom len 50 kW (68 koní). V ponuke bola aj jej preplňovaná verzia, ale za skutočne moderné pohonné jednotky pod prednou kapotou prvého Toleda sa dajú považovať až varianty 1.9 TDI. Či už slabšia verzia s výkonom 66 kW (90 koní) alebo silnejšia s variabilnou geometriou rozvádzacích lopatiek a výkonom 81 kW (110 koní), obe znamenali to naj, čo ste si mohli v danom čase kúpiť. Keď k tomu pripočítame extrémne nízku spotrebu, nie je žiadnym prekvapením, že aj u nás išlo o najžiadanejšie a najrozšírenejšie motoriácie.
Dnes je Toledo prvej generácie na okraji záujmu. A asi by sme ešte mohli dodať, že v ponuke chýbali nejaké zaujímavé edície a okrem motorov TDI (a spomínaného šestnásťventilového dvojlitra) tu nebola žiadna iná výrazná zážihová jednotka. Keď k tomu pripočítame náchylnosť ku korózii, tých pár posledných jazdiacich kúskov prvej generácie by sme si už mohli začať vážiť. Obávam sa ale, že ani v budúcnosti z tohto auta nebude žiadny zaujímavý a vzácny veterán, aj keď mnoho slovenských rodín má naňho tie najlepšie spomienky.
Najviac hrdzaveli zadné lemy.
Druhá generácia
Tá prišla na trh v roku 1998 a dizajnovo to bola skôr taká evolúcia predchodcu. Giorgetto Giugiaro, autor návrhu tohto vozidla, zaoblil vonkajšie krivky, pridal mu úzke predné svetlá a samozrejme moderný interiér. Ten je stále špecifický a spolieha napríklad na oranžové podsvietenie budíkov.
Zaujímavosťou je, že toto auto mala byť pôvodne Škoda Octavia prvej generácie, ale vtedajšiemu premiérovi Václavovi Klausovi (zástupcovi štátu, ktorý mal v tom čase v škodovke ešte podiel) sa auto nepáčilo a Ferdinand Piëch jeho námietku uznal. Klaus tvrdil, že auto pôsobí príliš taliansky, lenže na novinku sa už vyrábali formy. Piëch však mal geniálny nápad. Projekt presunuli do Seatu a vzniklo z neho Toledo, zatiaľ čo Octaviu od základov znovu navrhol Dirk van Braeckel a jeho tím.
Zásadný rozdiel
Pravdepodobne najväčšou zmenou prešla zadná časť. Kufor mal síce stále pomerne veľký objem 500 litrov, lenže liftback sa zmenil na sedan s malým vstupným otvorom, respektíve Toledo prišlo o vyklápacie zadné okno. Keď nič iné, autu aspoň narástla tuhosť karosérie. V porovnaní s Octaviou však druhá generácia španielskeho auta nižšej strednej triedy prichádzala o zákazníkov, teda minimálne u nás i v ČR. O rok neskôr predstavený Leon síce ponúkol veľké piate dvere, bol to ale hatchback, takže na predchodcu strácal priestorovo ešte viac.
Päťvalce sa dnes už nenosia
Seat prišiel s novými názvami výbav, k dispozícii ste mali napríklad prevedenia Stella, Sport či Signo. Okrem základných motorov ste si mohli vybrať aj zaujímavý preplňovaný štvorvalec 1.8 Turbo s výkonom až 132 kW (180 koní), čo bol ekvivalent prvej generácie Škody Octavia RS. Španielske auto však mohlo mať aj pozoruhodný päťvalec s obchodným označení 2.3 V5. Táto pohonná jednotka bola síce slabšia ako 1.8 Turbo, ale menší počet koní bohato vyvažovala úžasným zvukom. Výkon? Buď 110 kW (150 koní) alebo 125 kW (170 koní).
Päťvalec vám dnes už len tak hocikto neponúkne.
Zmenami prešla aj paleta vznetových agregátov. Zo začiatku boli na výber len 1.9 TDI s rotačným čerpadlom, neskôr sa však v ponuke objavili aj verzie PD, inak povedané motory so systémom čerpadlo-tryska (nemecky Pumpe-Düse, preto tá skratka). Tie mali 96 kW (130 koní) alebo až 110 kW (150 koní). Druhá menovaná dokázala zrýchliť z miesta na 100 km/h za 8,9 sekundy. Na svoju dobu perfektný údaj.
Najvýkonnejším bol 1.8 Turbo.
Toledo druhej generácie stretnete v bežnej premávke ešte i dnes. Keďže hrdzavelo len minimálne (v porovnaní s predchodcom takmer vôbec), tak spolu s robustnou technikou odoláva každodenným nástrahám pomerne so cťou a predpokladám, že ešte nejakú dobu bude.
Druhá generácia je zatiaľ príliš mladá i na označenie youngtimer, mám ale pocit, že päťvalce či štvorvalec 1.8 T majú do budúcnosti istý potenciál. Spomenie si ale dnes niekto na tieto autá ako na potenciálne zaujímavé objekty? Tomu veľmi neverím.
