Diskutovať o klimatickej zmene a opatreniam voči nej na úrovni všetkých štátov sveta je ťažký oriešok. Potvrdila to aj klimatická konferencia v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Tento rok to vyzeralo najskôr na úplný neúspech, rokovania štátov sa zasekli na mŕtvom bode a hrozilo, že zúčastnené krajiny sa na ničom nedohodnú. Napokon sa to predsa len podarilo.
Cenou za to je výrazný ústupok zo strany Bruselu. EÚ chcela pôvodne pretlačiť koniec fosílnych palív ako ropa, zemný plyn či uhlie od dohodnutého dátumu. Táto predstava ide ruka v ruke so zámerom EÚ stopnúť predaj nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035. Elektrický pohon ako alternatíva totiž fosilné palivá nepotrebuje - pravda, pokiaľ ten-ktorý štát nevyrába elektrinu zrovna z uhlia, ako sa to deje napríklad v Nemecku.
Z pohľadu globálneho automobilového sektora by bol celkový koniec fosílnych palív samozrejme dôležitým míľnikom. Zákaz spaľovacích motorov má totiž platiť "len" v EÚ. Automobilkám tak aj po ňom potenciálne ostanú ďalšie trhy (aspoň na prechodné obdobie), na ktoré sa toto pravidlo zatiaľ nevzťahuje.
Tohtotýždňová klimatická konferencia v Egypte neskončila úplne podľa očakávaní EÚ.
EÚ hrozila odchodom
S návrhom Bruselu sa ostatné štáty nestotožnili. Vyjednávači EÚ hrozili predčasným odchodom z klimatického fóra, píše Denník N. To však únii podľa všetkého nepomohlo. Záverečná dohoda z konferencie bola schválená bez zmienky o konci fosílnych palív. Bohaté štáty sa však zaviazali platiť tým chudobnejším za spôsobené klimatické škody.
Za týmto účelom má vzniknúť špeciálny fond. Bližšie detaily o ňom zatiaľ nie sú známe. K najväčším znečistovateľom z pohľadu vypustených emisií v historickom meradle patria Spojené štáty a zväzok štátov EÚ, upozrnil Denník N. Či a koľko bude chudobnejším krajinám postihnutým klimatickou krízou platiť Slovensko, sa nateraz nevie.
Tohtoročná klimatická konferencia sa nezaobišla ani bez ďalšieho škandálu. Rusko na ňu vyslalo "špeciálnych zástupcov" v podobe predstaviteľov firiem ropného a plynárenského priemyslu. Lobisti vzbudili okamžite pozornosť médií a išlo o ďalšie potvrdenie toho, ako vplýva vojna na Ukrajine prostredníctvom energetickej krízy aj na celosvetový boj s klimatickou zmenou.
Zdroj: Denník N
