Jedným z hlavných dôvodov novely zákona bola neprehľadnosť starej normy. Novelou chcú tiež zvýšiť bezpečnosť premávky. Skôr v tom však vidím presadenie konkrétnych záujmov pre určité skupiny.
Zákon prešiel aj medzirezortným pripomienkovým konaním, v ktorom rôzne subjekty (MV SR a napr. aj SOI, ZAP SR a i.) vyslovili kvantá zásadných pripomienok. Medzirezortné pripomienkové konanie je vnímané ako prospešný krok pri príprave zákona. Zmyslom je odstrániť legislatívne a technické nedostatky pripravovanej právnej normy. Zásadné pripomienky sa majú prerokovať s ministrom a navrhovateľom v tzv. rozporovom konaní. Odporúčacie pripomienky nemajú takú výsadu.
Zmeny, ku ktorým od mája dochádza, sa týkajú najmä podmienok schvaľovania vozidiel, dohľadu nad trhom aj kontrol technického stavu vozidiel. Cieľom novej právnej úpravy je predovšetkým dosiahnuť:
- zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky;
- ochranu životného prostredia;
- rovnosť hospodárskej súťaže;
- používanie len schopných motorových vozidiel.
Keď sa tak na tieto ciele pozriem, prídem na to, že si v podstate niektoré body odporujú, dokonca sú úplne zbytočne namierené proti občanom.
Zvýšenie bezpečnosti na cestách a povolenie prihlásenia áut s volantom vpravo?! (Poprosím, zdržte sa komentárov, že auto s volantom vpravo nie je žiaden problém, čo sa týka bezpečnosti.) Ale keďže to prišlo prípisom z EÚ, tak naším zákonodarcom neostalo nič iné, len sklopiť uši...
Rovnosť hospodárskej súťaže? V podstate možno áno, ale iba čo sa týka vo vzťahu k hospodárskej súťaži staníc technickej a emisnej kontroly, ktoré budú po novom regulované inak.
Čo ale hospodárska súťaž opravovní a servisov zriadením pojmu certifikovaného miesta opravy? Citovaná závažná pripomienka ZAP SR: "V súčasnej dobe sú opravy vozidiel vykonávané opravcami na základe viazanej živnosti. SR patrí ku krajinám EÚ, v ktorej nie sú markantné problémy s kvalitou vykonanej opravy po havárii. Napriek tejto skutočnosti zavádza novela zákona vyššie nároky na kvalitu opravárenskej činnosti tzv. Certifikácia miesta opravy. Tento inštitút je dostatočnou zárukou na zvýšenie kvality vykonanej opravy a následná byrokratická a formálna technická kontrola nemá žiadny vplyv na kvalitu opravy. Je to zbytočný úkon namierený proti vlastníkovi a držiteľovi vozidla, ktorý neopodstatnene predraží a predĺži opravu vozidla."
Rovnako bod používanie len schopných motorových vozidiel. Doteraz to neplatilo? Veď aj policajti na ceste, aj stanice technických kontrol mali zákonom stanovené páky, ako doslova a do písmena vraky z ciest dostať. Teraz, liberalizáciou STK, môžeme dopadnúť ako v niektorých ostatných krajinách, kde obdobný systém platí - keď neprejdeš s autom u jedného poskytovateľa, tak možno za všimné prejdeš niekde inde (ale veď v podstate to je tak aj teraz, ešte stále po starom).
Niektoré ustanovenia zákona nadobúdajú účinnosť 20. mája tohto roka, ďalšie v januári 2020.
Požičiam si teraz jedno oficiálne vyjadrenie. "Mnohé nezávislé testy potvrdzujú, že nerešpektovanie technologických štandardov pri oprave vozidla môže mať za následok aj smrť členov posádky havarovaného vozidla...." Áno, môže to byť sčasti pravda. U nás ale taká štatistika nie je evidovaná. Technické príčiny spôsobujú nehody minimálne, väčšinou zlyhá ľudský faktor. Nehody spôsobené technickou príčinou sú zvyčajne náhle a niekedy aj nepredvídateľné. Technické nedostatky auta opraveného po nehode by mala odhaliť STK.
Pár ľudí pred dvomi rokmi založilo tzv. pracovnú skupinu, ktorú tvoria Cech predajcov a autoservisov SR (CPA SR), Zväz automobilového priemyslu SR, poisťovne, súdni znalci, odborníci na karosárske opravy a odborníci na problematiku STK. Odôvodnenie? "Po dlhých diskusiách a poznatkoch odborníkov z praxe sme dospeli k názoru, že na dosiahnutie zvýšenej kvality je potrebné vytvoriť certifikované miesta pre opravy po závažných dopravných nehodách," povedal Július Hron, predseda CPA SR a viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR.
CPA SR je národné profesijné združenie, ktoré je členom Európskej asociácie pre predaj a opravy motorových vozidiel (CECRA), požiada o schválenie certifikácie certifikovaných miest opravy. Cieľom je úspešnou certifikáciou podporiť čo najviac kvalitných servisov. Chystajú aj vzdelávacie kurzy pre oslovené profesie, aby bola rovnaká kvalita práce v každom certifikovanom servise. CPA bude prísne dbať na to, aby platili rovnaké pravidlá pre značkové i neznačkové servisy.
Na stránke CPA SR je ďalej uvedené, že každý právoplatný člen cechu má povinnosť uhradiť členský príspevok, ktorého výška sa odvíja od počtu zamestnancov (1 -10 zamestnancov: 170 eur; 11 - 30 členov: 340 eur, a tak až po sumu 850 eur). K tomu si prirátajte školenia, cestovné...
Tiež je zaujímavé, že ZAP SR v jednej časti závažne pripomienkuje (medzirezortné pripomienkové konanie) vznik certifikovaného miesta opravy a na druhej strane v pracovnej skupine CPA SR sa viceprezident ZAP SR vyjadril, že je to nutnosť. Názor si o tom urobte sami...
Edit: (19:30 h 13. 05. 2018) Nevravím, že problém pasívnej bezpečnosti už raz búraných áut netreba riešiť. Nie je búrané auto ako búrané auto. Vybuchnuté airbagy, ktoré sú opätovne vymenené aj so snímačmi nárazu a ostatnými komponentmi, prípadne preverené okuliare, či prevarený vonkajší obal bočného prahu, výmena zohnutého ramena, ešte nevyžaduje striktne opravu v certifikovanom mieste opravy. Áno, postupy opráv sú u jednotlivých automobiliek rôzne, ale nie až tak, aby to vyučený mechanik so živnosťou v bežných prípadoch nevedel zvládnuť. Dokonca nie som ani proti návrhu, aby sa takto v certifikovanom mieste opravovali tzv. totálky. Lenže kto bude určovať, či ide alebo nejde o totálku? Podľa akého kľúča? Takto mám pocit, že ide iba o peniaze a rozhodne o tom likvidátor z poisťovne, ktorý bude hájiť záujem poisťovne, nie záujem spotrebiteľa.
