Kvalitné cestné spojenie sa dá postaviť o päť rokov skôr a lacnejšie

Nevyhovujúci stav neupravuje výstavba diaľnic. Tá ide viac ako slimačím tempom. Podľa odborníkov by bolo vhodné prehodnotiť aktuálny plán výstavby cestnej siete. Vo výsledku by sme sa mohli tešiť kvalitnejšej infraštruktúre ako je teraz o päť rokov skôr ako v prípade diaľnic a hlavne o 5 miliárd lacnejšie. Ide ale o správne riešenie? Cestná doprava je investíciou na desiatky rokov, takže je potrebné investovať dlhodobo a s rozumom.

Momentálne štát uvažuje o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest s celkovou dĺžkou takmer 2000 kilometrov. V týchto dňoch je postavená približne tretina (Diaľnice: 463 km, Rýchlostné cesty: 254 km) a priemerne ročne otvoria iba 25 kilometrov. Čiže si spočítajte, koľko by dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest trvalo súčasným tempom...

Riešenie vidia v rozšírení siete ciest I. triedy

Ondrej Matej z Ministerstva dopravy SR má na vec svoj pohľad. „Štát nemá peniaze na to, aby dokázal postaviť tie cesty, ktoré si naplánoval. Priority sa neustále menia a termíny nedokážeme plniť. Výstavba tak výrazne mešká." Ja si skôr myslím, že peniaze do rozpočtu plynú a v hojnom množstve, ale čo sa s nimi deje, všetci dobre vieme ...

To má za následok fakt, že stále nie sú prepojené 2 najväčšie slovenské mestá a mnohé cesty nižších tried sú v katastrofálnom stave. Navyše pred vjazdmi do väčších miest sa tvorí pravidelne lievik a doprava stojí každý deň. Pritom veľký počet vodičov práve tieto hlavné trasy cez mestá používa iba na tranzit.

Štát si stále trúfa postaviť rýchlostnú cestu z Bánoviec nad Bebravou do Turčianskych Teplíc, prípadne z Lučenca do Detvy. „Ak zohľadníme doterajší vývoj a reálne stavebné kapacity, ktoré sú na Slovensku k dispozícii, už dnes vieme, že tieto cesty budú hotové najskôr o 20 rokov a stáť budú 19,6 miliardy eur. Preto sa treba k problému postaviť realisticky a ubrať z plánov, ktoré vyzerajú dobre iba na papieri,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Ľudia na ministerstve vidia riešenie vo vybudovaní a rozšírení ciest prvej triedy. Podľa noriem by na nej mohla byť povolená maximálna rýchlosť 110 km/h. Výstavba ciest prvej triedy je podstatne lacnejšia a dá sa zvládnuť za kratší čas. „Ušetrili by sme tým nielen takmer 5 miliárd eur, ale motoristi by tieto cesty mohli využívať aj o päť rokov skôr, než keby čakali na pôvodný plán štátu. Navyše, ciest I. triedy môžeme postaviť viac, čím sa zlepší doprava v regiónoch," dodáva Ondrej Matej.

Preto Inštitút pre dopravu a hospodárstvo navrhuje namiesto diaľnic a rýchlostných ciest postaviť len 1 415 kilometrov diaľnic a k tomu ďalších 1 163 kilometrov ciest I. triedy. Občania by tak dostali o takmer 600 km kvalitných ciest viac. „Takáto cestná sieť by bola výrazne efektívnejšia než to, čo dnes plánuje štát. Doprava by sa viac rozptýlila v regiónoch a vyriešil by sa aj problém s cestami I. triedy, ktoré sú momentálne v dezolátnom stave. Stačí spomenúť úseky ako napríklad Martin – Turčianske Teplice či Veľký Krtíš – Lučenec,“ vysvetľuje Ondrej Matej.

Efektívnu cestnú sieť možno postaviť aj bez dlhov. Dá sa to financovať kombináciou viacerých zdrojov. Išlo by najmä o úver štátu, ktorý by bol krytý z výberu cestného mýta a predaja diaľničných známok a prostriedkov štátneho rozpočtu (ale to by bolo treba osekať príjmy súkromných firiem, ktoré výber mýta zabezpečujú...). „Na úver by sme vedeli dostať po vzore Rakúska výnimku od Európskej komisie, vďaka čomu by sa nezapočítaval do verejného dlhu a nemal by vplyv na dlhovú brzdu,“ vysvetľuje Ondrej Matej. Cesty I. triedy je možné plne zafinancovať zo štátneho rozpočtu. 

Ťažko mi úplne objektívne hodnotiť tento návrh. Každopádne, kvalitné cesty potrebujeme čím skôr. Aj cesta prvej triedy dokáže splniť svoj účel, len treba vypracovať dôkladnú štúdiu, aby to nebol krok vedľa. Ja som tejto alternatíve na určitých úsekoch otvorený.

Zdroj: IDAH