V roku 1974 začali konštruktéri v Togliatti reálne pracovať na modernizácii svojej dovtedajšej vlajkovej lode VAZ 2103 (Lada 1500). AvtoVAZ chcel totiž za každých okolností udržať atraktivitu svojich áut na potrebnej úrovni a zabezpečiť ich dostatočný odbyt aj na „Západe“. Veď exportné ambície fabriky boli vysoké, „tvrdá“ mena potrebná a politický tlak na vývoz automobilov Lada neustále stúpal. Na kresliacich doskách v Togliatti sa tak začal rodiť VAZ 21031.
Lada 1600 zastúpila pozíciu vlajkovej lode automobilky. Šlo o najvýkonnejší a najluxusnejší model v ponuke. V roku 1976 pôsobila elegantne aj na západ od Sovietskeho zväzu.
Európa určuje trendy
Pri návrhu novinky sledovali konštruktéri aktuálne trendy v krajinách západnej Európy aj zvyšku vyspelého sveta. Ak totiž chceli novinku vyvážať aj za hranice Sovietskeho zväzu, museli sa Rusi prispôsobiť. A nielen v oblasti techniky, ale aj dizajnu. Jednou zo štylistických požiadaviek bol úbytok chrómu a menej lesklých kovových doplnkov na karosérii. To sa páčilo aj samotným technológom, veď menej chrómu znamenalo aj menší potenciál neskoršej korózie a lacnejšiu výrobu. Vizuálnu úpravu pôvodného VAZ 2103 si vzali pod palec dvaja mladí dizajnéri zo štylistického oddelenia automobilky. Legendárnu prednú masku so štvoricou samostatných svetlometov, po novom v rámčekoch, navrhol Vladimír Antipin, ktorý sa po dohode s technológmi nakoniec rozhodol aj pre zmenu nárazníkov a ochranných líšt. Jeho kolega Vladimír Stěpanov zasa upozornil na nové prísnejšie predpisy v Európe, čomu musel prispôsobiť najmä zadné svetlá. Tie z VAZ 2103 preto leteli do koša a namiesto nich navrhol nové veľkoplošné združené svetlá zahŕňajúce aj cúvacie svetlá a osvetlenie Evidenčného čísla. A keďže v rovnakom čase pracovali aj na Nive (VAZ 2121) a s ňou mala fabrika rovnaké exportné ambície, aj pri nej vymenili pôvodne zamýšľané zadné svetlá z VAZ 2103 za tie na novú vlajkovú loď automobilky. Stále však platilo, že sa konštruktéri aj dizajnéri museli držať pri stene, veď peňazí nebolo na rozhadzovanie. Základné rozmery, skelet ani prvky vnútorného vybavenia sa zásadne meniť nemohli, napriek tomu robili, čo mohli a výsledok naozaj stál za to. Novinka „prekukla“ a pôsobila podstatne modernejším a „imperialistickejším“ dojmom.
Mnohé zmeny si vynútili prísnejšie predpisy v krajinách, do ktorých chceli novú Ladu Rusi exportovať. Aj preto sa jej zadné združené svetlá neskôr objavili aj na Lade Niva.
S väčším motorom
Podstatnou novinkou bol motor s väčším vŕtaním (79 mm namiesto pôvodných 76 mm v Lade 1500) pri zachovanom zdvihu. Zvýšením objemu valcov na 1,6 l sa konštruktérom podarilo mierne zvýšiť výkon a najmä pružnosť, takže ho nakoniec mohli skombinovať s „ťažším“ sprevodovaním prvých troch prevodových stupňov (stály prevod však zostal rovnaký ako pri VAZ 2103). Výsledkom mala byť lepšia ekonomika prevádzky.
Výkonnejší motor VAZ 2106 dostal aj inú hlavu (21011-1003015-01), piesty s vybraním (2106-1004014) a blok motora 2106-1002011 označený modrou farbou. Karburátor zostal zhodný s Ladou 1500, silnejšia však bola spojka (typ 2121), čo si v Lade 1600 vyžadovalo viac ovládacej sily na spojkovom pedáli (než v Lade 1500). Mechanicky sa Lada 1600 dosť približovala Nive (VAZ 2121), okrem pohonu kolies samozrejme.
A zasa tá politika
Nemohol by to byť Sovietsky zväz, keby do predstavenia auta zasa nezatiahol politiku. A samozrejme na najvyššej úrovni. Na jar 1976 bol naplánovaný XXV. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a darčekom pre komunistov mala byť práve nová vlajková loď z Togliatti. Jej vývoj sa tak musel prispôsobiť straníckym požiadavkám a auto muselo byť dovtedy hotové stoj, čo stoj. Paralelný vývoj Nivy preto dostal nachvíľku stopku a naplno sa pracovalo na aute, ktoré medzitým získalo označenie VAZ 2106. Komunistický zjazd predsa musel pozdraviť úplne nový model, nie modernizácia toho predchádzajúceho. Nakoniec sa to ako tak podarilo a podľa fabrických archívov sa oficiálna sériová výroby auta rozbehla presne tri dni pred spomínaným zjazdom (21. februára 1976). Pravdou však je, že prvé skúšobné kusy (ešte pod označením VAZ 21031) jazdili po cestách už v roku 1975.
Kanadské verzie sa odlišovali inými bezpečnostnými nárazníkmi a inými svetlometmi (zadné smerovky boli červené). Do Kanady však kvôli emisiám Rusi exportovali len verzie Lada 1500 S (VAZ 21061-37).
Svet ju chcel, v ČSSR bola nedostatkovým tovarom
Lada 1600, ako ju fabrika obchodne nazvala, pôsobila ako skutočná vlajková loď automobilky. Jej luxusná kabína priniesla prvky, aké dovtedy zákazníci Lady nepoznali, dizajn pôsobil veľmi elegantne a nový motor zabezpečoval veľmi solídnu dynamiku. Práve ten sa však neskôr ukázal ako Achillova päta exportu, jeho emisná bilancia bola totiž horšia ako v prípade motora Lady 1500, na vybrané trhy sa preto Lada 1600 (VAZ 2106) musela dodávať s pôvodným motorom a označením Lada 1500 S (VAZ 21061). Jej reálny export sa začal až v roku 1977 a medzi jej cieľové destinácie patrili aj Kanada, Egypt, Alžírsko, Irak, Kuba, Austrália, západná Európa, Anglicko, Škandinávia a pochopiteľne aj Balkán. Veľmi populárna však bola aj v Maďarsku, v Československu, kde patrila medzi trvalo nedostatkový tovar. Prvých 400 kusov sa cez Mototechnu a Tuzex dostalo do ČSSR práve v roku 1977, ako prvé však mali na Ladu 1600 nárok štátne organizácie a orgány Verejnej bezpečnosti, kde neraz slúžila ako stíhacie vozidlo a služobný povoz kriminalistov. Nasledujúci rok k nám však už prišlo až 7600 kusov VAZ 2106. Zaujímavosťou je, že koncom osemdesiatych rokov (1988) tvorili typy VAZ 2106 a VAZ 21061 až tretinu celkovej produkcie z Togliatti. Domovskú automobilku opustila posledná Lada 1600 až v roku 2001, jej výroba však ďalších 5 rokov úspešne pokračovala v Iževsku (IzhAvto). To však už išlo o akýsi medzityp kombinujúci prvky modernejších modelov VAZ 2105-2107 a pôvodného VAZ 2106.
Posledné verzie VAZ 2106 z Iževska už kombinovali prvky VAZ 2106 a novších modelov VAZ 2105 a 2107 (všimnite si duralové nárazníky z VAZ 2105, 2104).
.jpg)
