Opel Omega bol po type Rekord zástupcom vo vyššej strednej triede. Konkuroval (a niekedy aj úspešne) nemeckej trojke Audi 100 alebo A6, BMW 5 a Mercedes-Benz triedy E. Prvá generácia typu Omega prišla v roku 1986. Táto rarita však obohatila ponuku o 4 roky neskôr.
Opel plánoval vyrobiť až 1 100 kusov, na konci výroby však počet vyrobených modelov zostal na čísle 950. Z toho Lotusu Omega patrilo 630 vozidiel a anglickému Lotusu Carlton (označenie Omegy v Anglicku) 320 kusov.
Lotus Omega skrýval pod kapotou jeden z naj motorov doby, aspoň čo sa týka výkonu. Táto verzia bola interným značením Lotusu pomenovaná ako Type 104. Opel dodal do Anglicka zážihovú pohonnú jednotku R6 3,0 24V, s ktorou sa v Lotuse trocha pohrali.
Pohonná jednotka bola asi tým naj z celého auta.
Pridaním dvojice turbodúchadiel Garret T25, vodou chladeného intercoolera a kovaného kľukového hriadeľa sa podarilo zdvihnúť maximálny výkon na 281 kW (377 k) a krútiaci moment na 568 Nm. Zdvihový objem vzrástol na 3,6 litra. Motor bol spojený so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou pôvodne zo Chevrolet Corvette ZR-1. Pôvodná 5-stupňová prevodovka by taký krútiaci moment nedokázala preniesť. Radový šesťvalec poháňal zadné kolesá cez diferenciál so 45 % svornosťou z Holden Commodore. Pohotovostná hmotnosť sa ustálila na hodnote 1 663 kg.
Predný aerodynamický balík bol najvýraznejšou črtou Lotusu Omega.
Najrýchlejší sedan sveta svojej doby?
Zrýchlenie z 0 na 100 km/h udávali 5,4 sekundy, na 200 km/h za 17,3 s a maximálna rýchlosť takmer 290 km/h. Podľa toho vraj najrýchlejší sériovo vyrábaný sedan na svete. To však nie je úplná pravda, nakoľko existoval ešte rýchlejší "sériovo" produkčný sedan Alpina B10 Bi-Turbo. Tá mala udávanú maximálnu rýchlosť viac než 290 km/h. Tak či tak, oba patrili k špičke, čo ste vtedy mohli kúpiť.
Vráťme sa však k Lotusu. Špeciálny športový podvozok korešpondoval so štvorpiestikovými prednými strmeňmi a 330 mm kotúčmi a zadnými dvojpiestikovými strmeňmi a 300 mm kotúčmi. Automobil jazdil na 17-palcových diskoch s 5-lúčovým dizajnom, ktoré obúvali do pneumatík 235/45 R17 vpredu a 265/40 R17 vzadu.
Lotus sa tiež zameral na aerodynamiku. Predný spojler privádza vzduch nielen k chladiču, ale tiež k predným brzdám. Na kapote nájdeme 2 mriežky a zboku zaujmú nadstavce blatníkov, ktoré použili kvôli širším diskom 8,5" vpredu a 9,5" vzadu. Auto dodávali v dvoch farbách, typickej zelenej a čiernej. Interiér dostal predné športové sedadlá Recaro s výrazným bočným vedením. Zadná lavica ustúpila dvojici samostatných sedadiel.
Sedadlá Recaro poskytli prvotriedne bočné vedenie.
Opel plánoval vyrobiť 1 100 kusov, na konci výroby však počet zostal na čísle 950. Z toho Lotusu Omega patrilo 630 vozidiel a anglickému Lotusu Carlton (označenie Omegy v Anglicku) 320 kusov. A aká je situácia s Lotusom Omega dnes? Model nepatrí práve k vyhľadávaným youngtimerom, oceniť jeho kvality vedia skôr nadšenci jazdenia než zberatelia vzácnych áut. Na mobile.de je aktuálne dostupných 5 kúskov, pričom najlacnejší začína na 25 000 €. Pomyslíte si, tak veľa za Omegu? Toto je však Omega len z diaľky...