Slepé uhly sú pomerne zákerné, pretože pokrývajú miesta síce nenápadné, no o to menej zmapované. Lepšie povedané, miesta, kde vodič vôbec nevidí. Kým však v minulosti boj proti nim spočíval takmer výhradne v sústave zrkadiel, či tenkých stĺpikov karosérií a veľkých presklených plôch, dnes majú výrobcovia podstatne širšie možnosti. Jednou z nich je kamerový systém, ktorý už dnes pomáha najmä pri cúvaní auta (sústavou senzorov, či spätnej kamery dnes už musí byť povinne vybavené každé novo homologizované vozidlo).
Tam, kde naozaj nevidíme
Ako problematická sa začína ukazovať vysoká predná časť auta, za ktorej hranu posádka auta prakticky nemá šancu vidieť. Tesne pred autom tak často panuje „bezvládie“ a vodičovi zostáva len dúfať, že pred autom nič alebo nikto v čase rozjazdu nie je. Na tento problém teraz začínajú upozorňovať v USA, kde uvažujú dokonca nad novou legislatívou nariaďujúcou nové bezpečnostné systémy. Šlo by o podobné riešenie, ako sa dnes uplatňuje pri cúvaní, teda kamery, alebo povinné senzory aj vpredu (technicky musia reagovať aj na nízke predmety, či malé deti v rýchlostiach menších ako rýchlosť chôdze, čo dnešné prednárazové systémy nezvládajú). Podobnou problematikou sa už zaoberá aj EÚ, nad povinným monitorovaním prednej časti sa však na Starom kontinente aspoň zatiaľ neuvažuje. Zaujímavé pritom je, že riešenie nízkej a zároveň prehľadnejšej prednej časti áut by s príchodom elektromobility nebol až taký problém, požiadavky na deformačné zóny a ochranu zrazených chodcov však automobilky zároveň nútia predné časti dvíhať vyššie. V USA je však podstatne väčší podiel mohutných pickupov, ktoré spomínaným problém veľkého slepého uhla vpredu trpia výrazne viac, než európska produkcia. Je preto možné, že EÚ podobné problémy ako USA tak skoro riešiť ani nebude.
zdroj: Reuters, Euro NCAP, IIHS
